Ex 12, 1-8. 11-14; 1 Kor 11, 23-26; Jn 13, 1-15

„Pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.“

Drahí bratia a sestry,

toto je motivácia všetkého, čo budeme počas týchto dní sláviť. Kto sú tí, ktorých Ježiš miluje? Kto je teraz okolo neho? Je tam neveriaci Tomáš, zapierač Peter, ctižiadostivý Jakub a Ján, zradca Judáš... Ľudia presne ako my. Žiadna bezchybná elita, žiadna smotánka. Ježiš si s týmito ľuďmi sadá za stôl, za týchto sa chce obetovať.

Aj my sme schopní sa obetovať. Veď pracujeme s ľuďmi, žijeme s ľuďmi. Nie všetci nám vyhovujú, ale naučili sme sa ich nejako prijímať. Niekedy sme dokonca pozvaní konať aj hrdinské obety – opatrovať niekoho. Zriecť sa svojho voľného času a úplne ho podriadiť osobe, ktorá to potrebuje. Prijať uhundraného, večne nespokojného, bezcitného manžela, alkoholika. Prijať stále nespokojnú, hysterickú manželku, ktorá citovo vydiera. Vidieť to, ako si naši blížni ničia život a nevieme im pomôcť. Alebo ešte horšie - žiť s človekom, ktorý nikdy nič nepovie, vždy sa pekne usmeje, ale vieme, že si myslí svoje a nemá k nám ani štipku úcty. Toto sú skutočne situácie, kedy si aj my sadáme za stôl s tými, pri ktorých sa nám zviera žalúdok a nevieme sa už ani tešiť.

Áno, sme schopní prežiť takéto chvíle. No vždy príde čas, kedy pohár pretečie, kedy si povieme - stačí! Aj ja potrebujem prijatie, objatie, povzbudenie. Aj ja túžim byť s ľuďmi, ktorí ma prijmú takého aký som, kde môžem byť sám sebou a nemusím sa stále prispôsobovať očakávaniam. Aj ja si chcem čo len na chvíľu vyložiť nohy a byť s niekým, kto mi podá aspoň pohár vody.

Ježiš je so svojimi. A ide s nimi úplne do krajnosti. Nie je s nimi v konflikte, to je pravda, ale prijíma ich nezrelosť. Prijíma to, že ho nikto tu na zemi nemôže pochopiť. Prijíma, že mu nikto tu na zemi nemôže prejaviť útechu. Napriek tomu sa im odhaľuje, vstupuje s nimi do dôverného vzťahu. Apoštoli ho nechápu. On sa im niekoľko krát snažil odkryť niečo zo svojho tajomstva. Hovoril im o tom, čo ho čaká – odsúdenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Ale tí jeho najbližší sa zakaždým hádali len o to, kto z nich je väčší. Predpokladám, že väčšina z nás by sa v takejto situácii uzavrela do seba. Veď niet bolestnejšej skúsenosti ako tej, keď sa otvárame v dôvere druhému, kladieme mu do rúk svoje srdce a zistíme, že on nás nepočúva... Rieši iné. Ježiš sa nevzdáva, ide opäť do rizika. Možno ako nikdy predtým, túži po prijatí. Táto jeho túžba sa bude len stupňovať. V Getsemanskej záhrade, kde bude žobroniť o modlitbu svojich apoštolov a oni budú spať. Na kríži, kde zažije tú najhoršiu opustenosť – opustenosť svojím Otcom.

Ježiš je v tejto situácii. Ide v ústrety smrti a rád by prijal pochopenie, pozornosť. No namiesto toho sa rozhodne dávať. Aj teraz pomáha. Pomáha gestom. Umýva nohy. Robí im službu otroka, aby ukázal, čo znamená byť prvý – lebo ešte aj tam sa hádajú, kto z nich je prvý. Pomáha slovom. Konfrontuje apoštolov so sebou samým. Otvára tému zrady. Pomáha im uvedomiť si, že každý z nich môže zradiť. Pomáha tým aj Judášovi uvedomiť si, že to, čo ide urobiť je zrada, nie len nejaká neškodná skúška odvahy. Je to zrada. Si si toho vedomý? Skutočne to chceš? Pomáha aj Petrovi uvedomiť si, že je schopný zaprieť.

No nielen ich konfrontuje so svojím skutkom, ale dáva im aj šancu na obrátenie. Peter využije príležitosť a zaplače. Judáš má tiež možnosť uvedomiť si: veď on mi povedal, že ho zradím. Veď napriek tomu mi umyl nohy. Vedel aký som, čo je vo mne a neodsúdil ma. Stoloval so mnou. Skutočne nemám šancu? Skutočne si musím zúfať? Skutočne musím spáchať samovraždu? Nevedel by mi odpustiť?

Aj ja som teraz tu. Som tu pri Ježišovom oltári a chystám sa mať účasť na jeho tele. Som tu a bude sa predo mnou sprítomňovať udalosť poslednej večere. Som tu so svojím životom, svojimi vzťahmi, svojimi konfliktami, zraneniami, túžbami, plánmi, neúspechmi, so svojimi hriechmi. Aj ja som ako apoštoli s rozutekanými myšlienkami, zameraný na seba a na svoje potreby. Aj mňa tu teraz Ježiš učí. Dáva mi príklad, oslovuje, konfrontuje, prijíma takého, aký som. Čo to so mnou urobí? Aký odídem odtiaľto, z tohto stretnutia s Ježišom? Privedie ma to bližšie k Petrovým slzám, alebo k Judášovmu zúfalstvu?