<<späť
História farského kostola sv. Mikuláša
Kostol bol vybudovaný v roku 1221 najmä z lomového kameňa bratislavských kameňolomov. Dátum 1221 považujeme za hodnoverný, hoci priamy dôkaz o ňom nemáme. Dôkazom veľkej minulosti je listina pápeža Inocenta IV. z roku 1254, ktorou farnosť svätého Mikuláša v Biskupiciach daroval Gerhardovi Pármaimu.
Budova bola postavená v ranogotickom štýle. Z architektonického hľadiska bol postavený na základe vzoru benediktínskych farských kostolov. Budova si až do prvej tretiny 20. storočia zachovala svoj pôvodný ráz.
Svätyňa má krížovú klenbu. Klenba zostala v pôvodnom stave zachovaná aj v sakristii. V sakristii aj dnes môžeme obdivovať opracované svorníky a konzoly, ktoré zhotovili zruční majstri. Prostrednú loď oddeľuje od svätyne víťazný oblúk. Nová klenba bola vybudovaná v roku 1480, je už neskorogotická a je zhotovená pomerne nedbalo. Zvislé štíhle rebrá na bočných múroch lodí a stĺpoch zostali zachované, no na strope už nepokračujú. Kostol bol viackrát prestavaný. Svätyňa, sakristia a veža pochádzajú z 13.storočia, dokonca aj múr hlavnej lode a časti múrov bočných lodí, ktoré boli zachované ako piliere do výšky 3-4 metrov. Dokazujú to fragmenty pôvodných rebier.
Počas tureckých nájazdov bola budova výrazne poškodená. Zničené bolo gotické zariadenie kostola a za obeť padli aj vežové hodiny. Väčšia renovácia kostola sa vykonala za čias arcibiskupa Csákyho v rokoch 1751-1755. Z toho obdobia pochádzalo barokové zariadenie, ktoré sa používalo až do začiatku 20.storočia.
V 18.storočí bolo ku svätyni pristavané oratórium arcibiskupa Józsefa Batthyánya, kde počas svojho pobytu v Biskupiciach vykonával svoje kňazské povinnosti. V roku 1794 bola dokončená Ormosdyho krypta a kaplnka, ktorá sa otvárala z južnej lode. Nad šiestimi gotickými okennými kružbami boli kamenné ľaliové ozdoby, ktoré sa nezachovali, boli nahradené pomerne malými krížmi. Z pôvodných okenných rámov, ktoré zdobilo vnútorné rebrovanie sa zachoval len jeden na severovýchodnej strane budovy, ostatné boli nahradené oveľa jednoduchšími a nenáročnými riešeniami. Zachovalo sa však jedinečné staviteľské riešenie a to, že stavba s pôdorysom štvoruholníka prechádza v priestore zvonov do šesťuholníka.
Významná bola renovácia v roku 1889, kedy boli vo svätyni umiestnené nádherné vitrážové okná. V roku 1901 boli barokové oltáre vymenené za neogotické a obnovilo sa aj ostatné zariadenie.
Začiatkom 20.storočia narástol počet obyvateľov obce a hoci bol kostol pomerne veľký jeho kapacita už nestačila. Farár Evangelista János Tyukoss získal v roku 1937 financie na rozšírenie kostola o dve bočné krídla, vďaka čomu má kostol veľkosť katedrály. Žiaľ, prestavba kostola sa realizovala bez archeologického výskumu. Absentovala snaha zachovať umenie predchádzajúcich období a nenahraditeľné hodnoty sa zničili.
Fresky sa na zachovaných múroch zničili v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, kedy bol interiér kostola nanovo vymaľovaný a to tak, že stará omietka bola zhodená bez ohľadu na to, že v jej vnútorných vrstvách môžu byť vzácne majstrovské diela.
Vo veži boli tri zvony, dva z nich vzali počas prvej svetovej vojny, nahradené boli v roku 1921 pri príležitosti 700-ročného výročia založenia cirkevného spoločenstva sv.Mikuláša. V roku 2002 bol z milodarov farníkov nahradený poškodený 300 kilogramový zvon moderným zvonom.
Jednomanuálový 12 registrový organ s pedálom v rokoch 1910-14 zhotovil bratislavský staviteľ organov Vince Mozsný. Kompletná rekonštrukcia tohto organu prebehla v roku 2014.