Drahí bratia a sestry, keď sa nám niečo nepodarí, keď niečo nezvládneme, ale druhý to zvláda, jemu sa darí, tak väčšinou prichádza veľmi jasné a jednoduché ospravedlnenie nášho neúspechu: „Jemu je ľahko!“ Má otca ministra, má známosti, žije v usporiadanej rodine, má peniaze, má dobré príležitosti... Samozrejme, že potom sa mu darí, ľahko môže dosiahnuť úspechy, ale čo ja? Keby som ja mal také možnosti!
Je na tom možno aj kus pravdy, lebo vidíme, že možnosti, príležitosti, talenty nie sú rovnako rozdelené medzi ľuďmi. Niekto dostal viac, niekto menej. Možno nás to aj udivuje, ale Pán sa neusiluje o rovnomerné rozdelenie týchto vecí. Jasne to hovorí aj vo svojich podobenstvách. Jeden dostal päť talentov, iný dva a ďalší iba jeden. Prečo? Prečo je Pán takýto „nespravodlivý“? Dokonca, keď si pozrieme vyvolený národ, tam objavujeme možno ešte väčšiu nespravodlivosť, ako je to možné, že si vyvolí jeden národ, ktorému preukazuje toľké dobrodenia, pre ktorý sa toľko obetuje, ktorému dáva také milosti, pre ktorý vyženie iné národy, vyhubí iné národy, aby oni mohli zaujať zasnúbenú zem? Aby oni mohli dosiahnuť nejaké dobro, kvôli tomu zničí iného! Ako tomuto rozumieť? Nie je to nespravodlivosť?
Aby sme mohli lepšie pochopiť toto Božie rozhodnutie, pozrime sa na Pannu Máriu. Zaujímavé, jej nikto nezávidí. A pritom dostala najviac milostí, zo všetkých ľudí! Mala skutočne výnimočné milosti, ktoré nedostal nikto iný zo žijúcich na zemi. Bola uchránená od dedičného hriechu - nemala možnosť spáchať hriech. Je to obrovská milosť, obrovský dar. Bola matkou Božieho syna. Bola najbližšie pri Bohu, mohla nosiť pod svojím srdcom Stvoriteľa neba i zeme. Ďalšia nesmierna, neuveriteľná milosť. Bola ochránená aj od porušenia v hrobe. Bola s telom i dušou vzatá do neba... Môžeme menovať mnoho milostí, ktoré dostala a pri každej z nich si povzdychnúť: „Veď ona to mala ľahké! Veď ona bola požehnaná, ona dostala toľko milostí, tak samozrejme, že je taká aká je.“ Predsa to nehovoríme! Prečo? Lebo práve pri nej si uvedomujeme, ako Pán tomu, komu dáva päť talentov, žiada od neho ďalších päť, tomu komu dáva dva, žiada ďalšie dva a tomu komu dáva jeden, stačí mu doniesť iba jeden. Nehovoríme to, lebo u nej jasne vidíme – čím má človek väčšie poznanie, väčšiu lásku, tým viac trpí. Nehovoríme to, lebo práve u Panny Márie si môžeme uvedomiť, akú bolesť musí zažívať ten, kto si uvedomí pravdivosť výroku: „Láska nie je milovaná!“ Práve ona, ktorá toľko dostala, ktorá bola tak blízko Boha, ktorá si tak hlboko uvedomovala, aký nekonečne dobrý a krásny je náš Nebeský Otec, tak ona mohla v plnej sile zakúsiť, čo znamená, keď láska nie je milovaná!
Aby sme si to mohli lepšie uvedomiť, predstavme si matku, ktorá stratí svoje dieťa. Je to nesmierna tragédia. Prísť o osobu, ktorej dala život. Prísť o syna, dcéru, ktorú vychovala, pre ktorú sa toľko obetovala, od ktorej očakávala, do ktorej vkladala všetky svoje nádeje, prísť o takúto osobu je nesmierne náročné. Ale predstavme si ešte väčšiu bolesť. Tá je vtedy, keď si matka uvedomuje, že aj nádej na zmŕtvychvstanie a na opätovné stretnutie sa v nebi je zoslabená, lebo dieťa, ktoré opustilo tento svet nežilo podľa Božej vôle, nedúfalo v Božie milosrdenstvo, bolo od neho vzdialené a napriek všetkým slzám, bolestiam, trápeniam, obetám matky nebolo ochotné zmeniť svoj hriešny spôsob života. Spracovať telesnú smrť, pokiaľ je nádej na nové stretnutie sa v nebi, veriaci človek dokáže, ale spracovať stratu, pokiaľ chýba aj toto, je skutočne veľmi bolestivé. Matka, ktorá má hlbokú vieru, prežíva omnoho väčšiu bolesť nad možnosťou duchovnej smrti ako nad telesnou smrťou.
Práve uvedomenie si tejto skutočnosti nám môže pomôcť predstaviť si, čo musela zažívať Panna Mária pod krížom. Nielen tú telesnú bolesť, nielen bolesť nad stratou svojho Syna, ale ona, ktorá tak nesmierne milovala a vedela, koho človek ukrižoval, vedela veľmi dobre, čo si s týmto skutkom človek spôsobil. Akým spôsobom sa vzďaľuje od Boha, tým, že zabíja svojho Stvoriteľa, svojho Pána, ktorý mu nikdy nič zlé neurobil, ktorý ho prišiel spasiť, ktorý mu priniesol novú možnosť ku spáse. Pannu Máriu asi najviac bolelo to opätovné NIE, ktoré človek týmto skutkom vyslovil: „NIE, ja nepotrebujem Boha, ja si vystačím sám!“ Ona vedela, aké utrpenie je byť naveky odlúčený od Boha, a vedela aj to, že človek sa opäť vydal touto cestou... Tohto všetkého si bola vedomá, a preto aj tá jej bolesť bola nesmierna.
Preto, drahí bratia a sestry, teraz, keď rozjímame nad bolesťami Panny Márie, prosme o milosť, aby sme sa pre bolesť našej Matky, pre jej slzy, vedeli vrátiť k jej Synovi. AMEN.