Rôzne kontexty rastu

29. nedeľa rok B 21.október 2018

Iz 53, 10-11; Hebr 4, 14-16; Mk 10, 35-45

Drahí bratia a sestry,

            Dnes máme misijnú nedeľu. Misia znamená poslanie. To naše základné poslanie je vyjadrené práve v tejto túžbe Zebedejových synov – byť tam, kde je Ježiš. Pravdepodobne najdôležitejšia vec na ceste viery je objaviť túto túžbu a neustále ju živiť. To, že nie je dokonalá, to nám nemusí na začiatku prekážať. Ona sa cestou duchovného rastu postupne očisťuje a zdokonaľuje, presne tak ako sa očistila a zdokonalila aj v prípade Jakuba a Jána. Ani jeden z nich by nebol býval zvládol to, čo zvládol bez zdokonalenia tejto túžby, ale ani jeden z nich by sa nebol býval vydal na cestu, keby tam tá túžba, hoci na začiatku úplne nedokonalá, nebola.

            Ako sa ale tá túžba zdokonaľuje? Neexistuje recept. Existuje len cesta. Pán nás pozýva vstúpiť do vzťahov. Tie postupne odhaľujú nedokonalosti našich túžob. Kedy slúži vzťah pre náš rast? Existuje totiž aj tá možnosť, že vstúpime do vzťahu, kde sa budeme utvrdzovať práve v tej nesprávnej motivácii. Sme schopní vytvoriť aj vzťahy, kde sa budeme navzájom utvrdzovať v omyle. Preto je dôležité mať rôzne kontexty vzťahov a tieto musia byť v súlade. Poďme ale po poriadku. Vzťah je správny, keď napĺňa základné poslanie, ktoré nám Kristus dáva – milovať blížneho. Čo znamená milovať blížneho? Chcieť mu dobro. Čo je najväčšie dobro pre človeka? Prísť ku spáse. Čo teda znamená milovať blížneho? Túžiť po jeho spáse.

            Každý človek je teda pozvaný vstúpiť do vzťahového rámca. Chcem byť spasený a tú spásu dosiahnem najlepšie tak, že milujem blížneho a milovať blížneho znamená túžiť po jeho spáse. Toto je teda podstata nášho vzťahu. Pomáhať si navzájom na ceste za Pánom. Na základe tento logiky môžeme vstúpiť teda do rôznych foriem vzťahov. Poďme si ich načrtnúť.

Doprevádzanie jedného jedným. To sa deje pri duchovnom rozhovore, pri spovedi, pri terapii. Dnes, keď slávime manželské jubileá, si máme možnosť uvedomiť, že práve manželstvo je dobrým príkladom tohto typu vzťahu. Základné poslanie manželov je totiž pomáhať si na ceste spásy. Práve vo vzájomnom vzťahu najlepšie vyplávajú na povrch tie nedokonalosti našich motivácií, no na druhej strane, práve vo vzájomnom vzťahu si vieme byť aj najväčším povzbudením, lebo raz je jeden dole a druhý ho potiahne a potom si roly vymenia – každý chvíľku ťahá pílku. Milovať, túžiť po spáse toho druhého a doprevádzať ho. To umožňuje obom rast. Pozývam Vás teda milí jubilanti, ale aj ostatní manželia zamysleniu: V čom by som chcel poslúžiť, pomôcť tej mojej polovičke, aby sa posunula na ceste spásy? V čom ju povzbudiť, prijať? V čom jej umožniť slobodne sa rozvinúť, v čom vypočuť? Vytknúť a poukázať na nesprávnosť motivácie by sme vedeli veľmi rýchlo ako aj v prípade Jakuba a Jána. No naša úloha je trochu zložitejšia – máme pomôcť očistiť túžbu, ale bez toho, aby sme ju zadusili.

Preto si sami dvaja nestačíme. Je veľmi potrebné vstúpiť aj do širších vzťahov. Tým ďalším stupňom je trojica. Vzťah jeden s jedným je väčšinou nerovnomerný. Je tam niekto, kto je nad a niekto kto je pod. Je tam učiteľ a žiak, sprevádzajúci a sprevádzaný, niekto, kto je hore a niekto, kto je dole. Aj keď, ako som povedal, v manželstve sa tieto roly môžu striedať. V trojici sa rovnováha medzi účastníkmi zachováva jednoduchšie. Preto je trojica mimoriadne dobrým prostredím pre motivovanie sa v raste. Nie vo formácii, ako vo dvojici, ale k motivácii. Napríklad, každý z trojice si dá nejakú úlohu. Po čase sa stretnú a každý opíše ako sa mu darilo pri spĺňaní úlohy. Ďalší dvaja ho počúvajú a nakoniec pozitívne ohodnotia – čo sa im páčilo na danom riešení. Bez kritiky, odsúdenia, iba oceňujúco. Tento spôsob konania veľmi nepoznáme, ale je mimoriadne plodný a napomáha v raste. Opisujem ho tu ako inšpiráciu. Koho to zaujalo, nech hľadá ďalej.

Tretím typom vzťahov je malé spoločenstvo 8 -12 členov. Je to úzka skupina, kde je ešte zachovaná intimita, pozornosť na jednotlivca, ale už je dosť široká aj na to, že sa dá viac navzájom obohacovať. Takáto skupina je mimoriadne dobrá na katechézu, spoločné čítanie Svätého Písma, modlitbu a podobne. Vo farnosti máme rôzne typy takýchto spoločenstiev – modlitby matiek, mužov, stretká mladých, detí, a hlavne sú to farské evanjelizačné bunky.

Štvrtým typom spoločenstva je veľké zhromaždenie – napríklad teraz tu na svätej omši. Je to síce anonymné spoločenstvo – môžem každý týždeň sedieť vedľa toho istého človeka a nepoznať jeho meno - no predsa to zhromaždenie dáva skúsenosť celku. Som súčasťou niečoho väčšieho, máme spoločný cieľ, je nás veľa. Niekam patrím, niečoho som súčasťou, niekoho spoločne oslavujeme.

Každý typ vzťahu je na niečo dobrý, v niečom nedostatočný. Našou úlohou je usilovať sa byť súčasťou rôznych typov vzťahov, aby sme mohli rozvíjať každú oblasť svojho duchovného života a tým postupne očisťovali svoju túžbu po Bohu. Nie je to žiadna novinka. Presne takto pracoval aj Ježiš. Všimnime si. Mal vzťah s jednotlivcami - Nikodém, Zachej, Matúš a podobne. Potom mal trojicu, ktorej venoval asi najväčšiu pozornosť. Boli to Peter, Jakub a Ján. Potom to boli Dvanásti a napokon dav. Ježiš využíva každý kontext, aby nás formoval.