Chopiť sa príležitostí bežného života

21. katechéza december 2018

32 Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. 33Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, 34 veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali 35 a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.

(Sk 4, 32-35)

Máme pred sebou pasáž, ktorá nám môže naháňať strach. Vidíme ideál. Tento ideál sa častou používa ako argument – odklonili ste sa od pôvodiny. Nie ste verní.

Máme množstvo takýchto ideálov – aký by mal byť muž, žena, manžel, manželka, otec, mama, kňaz a podobne. Často sa nám takéto ideály predkladajú, alebo ich my predkladáme sebe samým, alebo druhým. Nemusí v tom byť problém, pokiaľ sa ideál vníma ako cieľ dlhej cesty a predkladajú sa aj čiastkové ciele, ktoré nás motivujú urobiť nasledujúci krok. Situácia sa ale značne komplikuje ak sa z cieľa začne vychádzať. Takto by to malo byť, tak predajme svoj majetok a poďme mať spoločné vlastníctvo. A tu práve začnú problémy – on dal len toľko, prečo ja viac, ja som už opustil a prečo musím stále ja znova ustupovať, ja sa snažím a ostatní na to kašlú...

Presne k takýmto situáciám dochádza, ak ideme na veci opačným smerom, keď sa vychádza od cieľa. Človek sa postaví akoby do cieľa - takto by to malo byť - a potom sa snaží dobudovať cestu. Nastáva potom akési sociálne inžinierstvo, lepšie povedané, náboženské inžinierstvo. Viem ako by mal môj život vyzerať, tak sa všemožne snažím tak vystavať všetko, aby to tak aj bolo. No je to cesta do frustrácie, sklamania, beznádeje, znechutenia.

Pozývam Vás teraz pozrieť sa ako na to išla prvá komunita.

Opis „ideálnej“ komunity je na záver rozprávania, ktoré začína v 3. kapitole Skutkov. Tam čítame: 1 Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu. Nerobili nič zvláštne a nič zvláštne ani neplánovali. Išli sa len pomodliť, tak ako to vždy robili. No pri vchode do chrámu stretnú chromého, ktorého tam ľudia prinášali každý deň. Chromý od nich čaká peniaze. Peter na jeho očakávanie odpovedá: "Pozri sa na nás!" 5 On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane. 6 Ale Peter povedal: "Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!" Peter nedáva to, čo sa od neho očakáva, dáva niečo omnoho viac. Možno si povieme, že ja uzdravovať neviem, ale to nie je výhovorka, stále vlastním mnohé veci, na ktoré je svet chudobný.

Toto uzdravenie vzbudí záujem, apoštoli sa opäť chopia príležitosti. Vidia možnosť na ohlasovanie, tak ju využijú: "Mužovia, Izraeliti, čo sa tomu divíte a prečo hľadíte na nás, akoby sme boli vlastnou mocou alebo nábožnosťou urobili, že tento chodí? Oplatí sa zamyslieť nad štruktúrou prejavu, ktorú má Peter. Je to kerygmatická katechéza, centrovaná na Krista. Pomenúva problém, ale dáva aj riešenie. A hlavne dáva nádej.15 Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami. 17 A teraz, bratia, viem, že ste to v nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední muži. 19 Kajajte sa teda; obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy. Vo svojej reči ďalej Peter poukazuje na to, ako sa proroctvá Starého Zákona napĺňajú v Kristovi. Oplatí sa prečítať si celú kapitolu.

Samozrejme, udalosť vzbudí pozornosť kňazov: 1 Kým hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji 2 a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi. 3 Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo už bol večer. 4 Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili, a vzrástol počet mužov na päťtisíc. Zaujímavé, že práve v čase prenasledovania sa rozmnožujú.

Na druhý deň má Peter ďalšiu možnosť ohlasovať. Hovorí úplne sebavedome. Apoštoli majú prvýkrát možnosť zakúsiť, že to, čo im Ježiš sľúbil, naozaj funguje: „Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť“ (Lk 21,14-15). Peter, naplnený Duchom Svätým, na svoju obhajobu hovorí: "Vodcovia ľudu a starší! 9 Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil, 10 nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! 11 On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným. 12 A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení."

Táto reč vyvolá údiv:13 Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. 14 A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať.

Nakoniec im síce pohrozia, ale Peter a Ján opäť jednoznačne odpovedajú: "Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; 20 lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli." 21 Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo.

            Ako vidíme, apoštoli nerobili nič zvláštne, nemali v pláne nič vybudovať. Nerobili nič umelo, ani naplánovane, ale úplne prirodzene. Všetko prišlo ako ovocie toho, že žili svoju vieru a chopili sa naskytnutých príležitostí. Samozrejme, neimprovizovali. Mali silnú osobnú skúsenosť a o tej svedčili.

  • Aké mali apoštoli predpoklady k ohlasovaniu? (zamyslite sa nad textom a skúste identifikovať ich predpoklady, prednosti)
  • Akú mám ja osobnú skúsenosť s Bohom? Čo vidím a počujem o Bohu?
  • Viem sa o tom podeliť?
  • Po čom sú dnes ľudia hladní?
  • Čo by som im ja mohol ponúknuť?
  • Ktorú príležitosť by som mohol využiť na to, aby som pozval niekoho k zamysleniu sa? Aby som povzbudil? Dal nádej?