Nemať na všetko odpoveď

23. katechéza, január 2019

            Aby sme mohli hlbšie vniknúť do tajomstva Vianoc, do tajomstva Božej prítomnosti s nami, zoberme si dnes na rozjímanie jeden úryvok z evanjelia podľa Marka, ktorý sme čítali vo vianočnom období:

Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa. A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť. Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli; všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené. (Mk 6,45-52)

Apoštoli už všeličo zažili s Ježišom. Videli jeho zázraky. Teraz boli s ním na pustom mieste, spolu s okolo 5 000 mužmi, nerátajúc ženy a deti. Apoštoli chcú situáciu riešiť a upozornia svojho Majstra, ktorý sa pravdepodobne trochu pozabudol a to veľmi nadlho, nech rozkáže prepustiť ľud, nech si kúpia niečo na jedenie. Na to ich Ježiš postaví pred náročnú úlohu – vy im dajte jesť! Je to váš problém, vyriešte ho! V tejto výzve majú možnosť osobne zažiť náročnosť úlohy. Nie je to len teória, príbeh, o ktorom počujú a niekde v pohodlí domova diskutujú. Je to úloha, ktorá sa ich dotýka a ktorá ich presahuje.

Ježiš ich chce takto urobiť stredobodom diania, aby si osobnejšie uvedomili, akú má moc. Skúsenosť rozmnoženia chleba ešte viac prehĺbi ich dôveru v Ježiša. Asi preto nemajú problém poslúchnuť a nasadnúť na loďku. Ako rybári museli vedieť aké nebezpečenstvo sa skrýva vo večernej plavbe, kedy sa po západe slnka ochladený vzduch z pevniny začne tlačiť nad vodu. Možno si v danej chvíli ani neuvedomovali riziko, len nasadnú a plne sa odovzdajú pokynom Majstra.

Lenže vietor prišiel. Ťažkosti sa objavili a oni teraz zápasia o život. Čo im prebehovalo hlavou? Koľkí z nich si asi povedali – „ale veď ja som vedel, že to je nerozumné, nemožné, riskantné. No keď Ježiš povedal, tak som poslúchol. Veď aj ostatní išli. Ten Majster musí mať vždy vo všetkom pravdu! Nedá si povedať! Áno, má pravdu, je úžasný kazateľ a je to krásne čo hovorí, ale do praktického života sa nevyzná! Mal som len ísť za tým, čo poznám a viem!“ Toto je to typické pokušenie, ktoré sa objaví zakaždým, keď sa rozhodneme vykročiť za Pánom, keď opustíme istotu vlastnej skúsenosti a zariskujeme. Pán má totiž jednu takú zaujímavú vlastnosť - nikdy sa neuspokojí. Vždy chce viac. Vždy si nás chce viac pritiahnuť. Keď nás už konečne namotá, neuspokojí sa, ale chce našu skúsenosť s ním posunúť na ešte vyššiu úroveň. Preto dovolí, aby sa veci skomplikovali.

Apoštoli zažijú silný vietor. Mohli byť nahnevaní na svojho Majstra, ktorý ich dostal do tejto situácie. A zrazu Ježiš ide okolo. Ide po vode. V takýchto situáciách nás prítomnosť Boha skôr irituje. Keď si tu, tak vyrieš náš problém, načo tam chodíš po tej vode! Buď niečo urob pre moju záchranu, alebo choď preč! Nebuď tu ako mátoha! Už raz som ťa počúvol a čo mám z toho?!

Skutočne, v takýchto situáciách nám vedia medvediu službu urobiť dobre mienené rady: „Takto nemôžeš rozmýšľať, veď Boh je dobrý, on ti nechcel zle. Ak si sa dostal do takejto situácie, tak to len preto, lebo si ho zle pochopil.“ Takáto rada nepomôže. Iba celý hnev z Boha presmerujem proti sebe – som neschopný, keby som sa viacej modlil, keby som viacej dôveroval, rozlišoval... Ak neobrátime hnev proti sebe, ukážeme sa ako majstri lacných odpovedí na životné situácie: „Iste tým chce Pán povedať toto a toto...“

Lenže my nikdy netušíme, čo tým Pán sleduje. Dozvieme sa to často až s odstupom času. Je úplne jasné, čo chce Pán dosiahnuť. Chce nastúpiť do lode nášho života a upokojiť ju. Chce sa k nám ešte viac priblížiť, chce si obuť naše topánky a kráčať v nich. To je tajomstvo vtelenia a narodenia. Apoštoli zažili rozmnoženie chleba, uvedomili si, že s Ježišom sa nemusia o nič báť. Lenže nemali to ešte vyhraté. Ježiš sa im rozhodol dať viac. Pozýva ich do novej skúsenosti. A takto si nás Boh vedie až k úplnému zjednoteniu sa s ním, s jeho vôľou. Cieľ je teda jasný. No nemáme okamžitú odpoveď na to, čo s touto konkrétnou situáciou sleduje. Majster, ktorý opracúva materiál, nie vždy prezradí, čo akurát robí...

Skúsme sa teraz zamyslieť nad týmto textom bez toho, aby sme ho hneď interpretovali na vlastný život (na to, čo mi chce povedať mojimi neposednými deťmi, ďalším dieťaťom, stratou zamestnania, chorobou, konfliktom v manželstve, napätím v práci...). Skúsme vnímať princíp Ježišovej práce bez toho, aby sme v ňom videli hneď konkrétnu odpoveď na svoju životnú situáciu. Lacné a rýchle odpovede totiž zabraňujú Bohu ísť s nami na hlbinu.