Zástupná modlitba –obeta kríža

32. katechéza apríl 2019

Chcem pokračovať v téme zástupníctva a priblížiť si tento rozmer práve v Kristovej obeti, ktorá sa sprítomňuje vo svätej omši.

                Celá svätá omša je sprítomnenie Kristovej obety. On sa namiesto nás obetuje. V Starom zákone sa prinášalo množstvo obiet. Obeta bola odjakživa cesta, ktorou si človek uvedomoval svoju závislosť a podriadenosť božstvu. Preto ľudia vždy obetovali niečo cenné, aby ukázali, že si božstvo vážia viac ako danú cennosť. Preto sa často konali aj ľudské obety. Sme ochotní obetovať aj svoje deti, len aby... Väčšina obiet bola motivovaná strachom. Udobriť si boha, nakloniť si jeho priazeň. Takto sa vlastne zvrátenosť hriechu dostala aj do kultu.

Preto má Boh pri náprave neporiadku, ktorú priniesol hriech náročnú úlohu. Na jednej strane - ponechať obety, aby si človek uvedomoval svoju závislosť na Bohu, taktiež vzdávanie sa niečoho cenného, nech mu pomáha uvedomiť si, že všetko čo má, je dar od Boha. Na druhej strane, aby človek nekonal obetu zo strachu – že si musí udobrovať Boha a aby neobetoval ľudí.

Riešenie nachádza Boh v zástupníctve. Prikazuje obetovať zvieratá na zmierenie. Totiž, človek by si za svoj hriech zaslúžil smrť. Lenže nie je usmrtený človek, ale namiesto človeka je zabité zviera. Na hlavu zvieraťa sa naložili hriechy ľudu a to zviera bolo potom vyhnané na púšť, alebo zabité. Krvou zabitého zvieraťa sa potom pokropil ľud. Toto malo symbolizovať očistenie – to zviera, ktorého krvou si bol pokropený, bolo zabité namiesto teba. Uvedom si, že za každý hriech treba platiť. Takže do obety sa prináša rozmer zástupníctva. Kristova obeta posúva celé ešte ďalej. List Hebrejom nám hovorí niečo prekvapivé:

1 Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. 2 Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? 3 Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy, 4 lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. 5 Preto keď prichádza na svet, hovorí: "Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. 6 Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. 7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože." 8 Najprv hovorí: "Obety ani dary, ani obety zápalné ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili" - a ony sa prinášajú podľa zákona. 9 Potom povedal: "Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu." Ruší prvé, aby ustanovil druhé, 10 V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy. (Hebr. 10,1-10)

Na prvý pohľad zaujímavý paradox – Boh nechcel obety za hriechy, ale predsa ich v zákone prikázal. Prečo? Preto, aby nás viedol cestou poslušnosti. Cieľom obety teda nie je zabitie zvieraťa, ale poslúchnutie Božieho príkazu. Zachovávanie Mojžišovho zákona robilo ľud citlivým na Boha, pozývalo ho počúvať a prispôsobovať sa Bohu a nie Boha prispôsobovať sebe.

  1. tomto smere je veľmi zaujímavý trest, ktorý dostáva Mojžiš. On, ktorý znáša svoj ľud celých štyridsať rokov, ktorý si od neho veľa vytrpel, nemôže vojsť do zasľúbenej zeme. Prečo? Čo vyviedol? Neoslávil Boha. Čo sa to stalo? V 20. kapitole knihe Numeri čítame už o tisícej vzbure, ktorú má ľud voči Bohu a Mojžišovi. Nato Boh prikáže Mojžišovi:

8 "Vezmi si palicu a zhromaždi pospolitosť, ty a tvoj brat Áron, a pred ich očami rozkážte skale, aby dala vodu. Vyvedieš vodu zo skaly a napojíš pospolitosť i jej dobytok." 9 Mojžiš vzal palicu z jej miesta pred Pánom, ako mu prikázal. 10 Potom Mojžiš s Áronom zhromaždili pospolitosť pred skalu a Mojžiš im povedal: "Počujte, vy buriči: Budeme vám môcť vyviesť vodu z tejto skaly?" 11 Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok. 12 Ale potom Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: "Pretože ste mi neverili a neoslávili ste ma pred očami Izraelitov, nevovediete tento ľud do krajiny, ktorú im dám." (Num 20,8-12)

Na prvý pohľad maličkosť. Udrie dvakrát po skale, a pýta sa, či vám budeme môcť... veď nič vážne sa nestalo. Lenže problém je v podstate. Mojžiš zastupuje Boha. Boh sa oslavuje cez Mojžiša a Mojžiš sa tu začne spoliehať na seba a na svoju múdrosť, šikovnosť. On, cez ktorého koná Boh, urobí zrazu niečo vo svojom mene, urobí niečo iné ako mu prikázal Pán.

Aj tento prípad ukazuje na veľkosť a dôležitosť podriadenia svojej vôle Bohu. Vráťme sa späť k listu Hebrejom. Z neho vyplýva, že podstata a veľkosť Kristovej obety nespočíva v mukách, ktoré vytrpel, ale v podriadení sa Otcovi. Tým Ježiš premáha prvotný hriech. Neposlušnosťou prišla smrť, poslušnosťou prichádza život (por. Rim 5). Z toho potom vyplýva, že Otec nechcel smrť svojho Syna na kríži. On nechcel jeho utrpenie. On chcel jeho poslušnosť. To, že dôsledkom poslušnosti bola smrť, je naša vina. To, že poslušnosť prináša utrpenie, je dôsledok hriechu, nie Božej vôle. Poslušnosť prináša zjednotenie sa s Bohom, spočinutie v jeho prítomnosti a to je najhlbšia túžba každej duše. Lenže hriech, ktorý v nás sídli spôsobuje, že je poslušnosť ťažká a ide cez kríž.

Kristus nás teda zastupuje v poslušnosti. Adam neposlúchol a neoslávil Boha, ale vykreslil jeho karikatúru. Boh sa potom začal javiť ako ten, čo vyháňa z raja. Pričom Adama z raja vyhnal hriech. Kristus poslúchol a oslávil Boha. Oslávil Boha aj namiesto nás a za nás. Dnes množstvo ľudí neposlúcha Boha a neoslavuje ho. My máme možnosť to urobiť. Rozhodnúť sa teda pre zástupníctvo neznamená v prvom rade sa rozhodnúť pre utrpenie, ale sa rozhodnúť pre oslavu Boha. To, že to bude sprevádzané bolesťou, je dôsledok hriechu. No bolesť bude len natoľko veľká, nakoľko sa budeme vzpierať.

  • V akých situáciách sa môžem cvičiť v poslušnosti?
  • Čo by sa stalo, keby som prejavil väčšiu ochotu podriadiť sa manželovi/ke, rodičom, Cirkvi...?
  • Z čoho mám najväčší strach pri pomyslení na poslušnosť?
  • Skutočne ma poslušnosť oberá o svoju tvár, o svoju hodnotu?
  • Je poslušnosť prehra, alebo víťazstvo?
  • Ako prijať situácie, ktoré aj tak sú?