Sk 5, 27b-32. 40b-41; Zjv 5, 11-14; Jn 21, 1-14

           Tieto dni v liturgických čítaniach počujeme o zjavovaní sa Ježiša jeho učeníkom. Nestačilo jedno zjavenie, aby apoštoli pochopili čo sa vlastne udialo. Tých zjavení je niekoľko a je medzi nimi časový odstup. Je to potrebný proces k tomu, aby apoštoli dozreli. Je to povzbudenie aj pre nás. Aj my sme na ceste dozrievania a preto namiesto hnevu na to, že ešte nie sme v cieli, poďme sa skôr sústrediť na niektoré aspekty tohto dozrievania, ktoré možno vidieť v dnešnom evanjeliu a ktoré môžeme objaviť aj v našom živote.

Skúsenosť prázdnoty po silnom zážitku a pokus návratu k starému spôsobu života. Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych. Zjavil sa apoštolom a oni sa zaradovali, že videli Pána. No zrazu sa nič nedeje. Oni nevedia čo majú robiť sami so sebou. Preto sa vracajú k pôvodnej činnosti. Návrat k životu, ktorý žili ešte predtým ako stretli Ježiša. Toto pokušenie hrozí aj nám. Po nejakej púti, duchovnej obnove, sviatosti zmierania po dlhšom čase, alebo inom silnom zážitku nastáva prázdno. Nevieme čo s tým, bolo to krásne, ale už to pominulo a preto sa vraciame k starému spôsobu života. Zo zážitku ostáva len spomienka. Všimnime si, že Ježiš to dopustí. On nechce konať hneď, lebo nechce stavať na aktuálnych emóciách, ale chce, aby zážitok prerástol do skúsenosti. A to chce čas reflexie, dozrievania. Buď sa hneď vrátim k pôvodnej činnosti, lebo mám nutkanie stále sa niečím zamestnávať, alebo si uchovám v srdci zážitok, rozjímam nad ním, zotrvám chvíľu aj v neistote toho, čo tým Pán sleduje, neustále sa vraciam k zdroju, čiže k Ježišovi a učím sa ho počúvať.

Potreba duchovného doprevádzania. Všimnime si aké je dôležité mať v takejto situácii osobu, ktorá nás dokáže viesť správnym spôsobom. Tu máme opačný prípad – Petra, ktorý nevedie správne. On totiž navrhuje – idem loviť ryby a ostatní sa pridajú. Peter ťahá nesprávnym smerom a ostatní sa pridajú. Za zmienku ešte stojí aj tá skutočnosť, že Peter nie tak dávno tvrdil, že všetko opustil, keď hovorí Ježišovi: "Pozri, my sme opustilivšetko a išli sme za tebou." (Mk 10,28) Ako teda opustil, keď sa opäť vrátil? Ako vidíme, takéto situácie sú často potrebné aj preto, aby nám ukázali pravdu o nás samých. Ešte nie som tam, kde by som chcel byť, alebo kde si myslím, že som.

Opakovaná skúsenosť. Ježiš o tejto našej ťažkosti vie. Počíta s ňou a preto nie je prekvapený, ale opätovne nás dostáva do situácie, ktorú sme už raz zažili. Presne tak je to v prípade apoštolov. Celú noc sa namáhali a nechytili nič. Ježiš stojí na brehu a provokačne sa pýta: „máte niečo na jedenie?“ Pre hladného, unaveného muža, ktorý zažil neúspech, je to ako mávať červeným súknom pred býkom. No tu vidieť, že apoštoli už niečím prešli, majú nejakú skúsenosť a preto napriek tomu, že nevedia kto je ten cudzinec, vyhodia siete. Pri prvom zázračnom rybolove počúvali vyučovanie majstra, žasli nad jeho učením a preto mu dôverovali. Teraz im to isté hovorí cudzí muž. A oni dôverujú. Dôvera v druhého, schopnosť prekonať svoj vlastný tieň, svoju vlastnú predstavu a nechať sa viesť je podmienka, aby opäť začali nasledovať Krista. V tomto sa už zmenili. Aj keď sa vrátili k pôvodnej činnosti, sú to už premenení ľudia, už sú inde. Preto to nové povolanie ide omnoho jednoduchšie. No je zaujímavé, že im hneď nedochádza, čo sa to deje. Sú tak sústredení na aktuálny problém, že nedokážu vidieť súvislosti. Nedokážu sa rozpomenúť na minulosť a dať si to do súvisu.

Každý je potrebný. Tu, v tejto situácii zareaguje Ján. On upozorní Petra. On je ten prvý, kto spoznal Ježiša. Pre sangvinika Petra, ktorý je úplne ponorený do činnosti je nemožné teraz vidieť niečo iné. Vidí to melancholik Ján. Melancholická povaha sa nazýva aj trpiteľská povaha. Tento temperament je silne emotívny, ale na rozdiel od sangvinika sa z emócií neteší, ale nad nimi hlboko uvažuje. Má tendenciu venovať sa skôr tým negatívnym. Preto trpí. No vďaka tomu je schopný hlbokého spolucítenia, pochopenia a vnímania. Preto stojí Ján jediný pod krížom. Preto je teraz ten prvý, kto spozná Ježiša. Nikto iný nebol schopný spoznať ho, len ten, kto s Ježišom hlboko spolucítil a prežil s ním jeho utrpenie. Takáto duša potom ľahko spozná Pána. Takáto duša môže potom upozorniť na Pána aj druhých, čo sú zaujatí všetkým iným, len nie Pánom. Ján nie je rozhodný, ani cieľavedomý. Je uzavretý, kontemplatívny, nepraktický. No jedine on je tu schopný dať smer tomu, ktorý je rozhodný a cieľavedomý. Tu vidieť ako môže byť nejaká nevýhoda obrovskou výhodou. Preto je nesmierne dôležité oceniť naše schopnosti, to čím môžeme prispieť do spoločného a nežialiť len nad nedostatkami, v ktorých sa nám nedarí.

Skok dôvery. Hneď ako Peter počuje, že je to Pán, pripáše si šaty a skočí do vody. Je to dosť nerozumné. Rybári boli pri rybolove vyzlečení preto, aby sa v prípade pádu do vody neutopili. V tých širokých plášťoch sa dosť ťažko pláva. Napriek tomu, Peter skáče do vody oblečený a pláva k brehu. Možno by loďou došiel jednoduchšie a asi len o niečo neskôr, ale on už nechce strácať čas. Ide hneď a zaraz. Už má skúsenosť, už stavia na niečom, čo je pevné. Aj keď na chvíľu stratil smer, no stačil malý impulz a opäť je ochotný riskovať a ísť naplno. Preto potrebujeme neustále tie malé impulzy a preto potrebujeme ľudí, ktorí nás na tie malé impulzy budú upozorňovať.

Vidíme, že apoštoli postupne rastú. Ako je to so mnou? Kde som ja? Vrátil som sa po sviatkoch do svojej každodennosti? Žijem iba zo spomienok? Ostávam iba pri emóciách, alebo nechávam Krista prenikať hlbšie do svojho života? Využívam impulzy ktoré mi dáva na to, aby som rástol? Viem ho spoznať? Viem pomôcť druhým, aby ho spoznali?