Rozhovory o viere

37. katechéza, jún 2019

Venujeme sa téme ticha. Minule sme sa zamýšľali nad zbytočnými zdrojmi hluku. Mali sme možnosť uvažovať nad množstvom informácií, ktoré k nám prichádzajú, nad množstvom tém, ktorým sa venujeme a boli sme pozvaní ich selektovať. Vieme však, že nestačí vylúčiť zbytočnosti, treba ich nahradiť niečím podstatným. Naša myseľ totiž pracuje stále. Stále máme tendenciu niečomu sa venovať. Riešenie teda nie je učiť sa nevenovať ničomu, ale učiť sa venovať podstate.

V breviári na spomienku svätej Školatiky máme zaujímavé čítanie. Opisuje stretnutie sv. Školastiky so svojím bratom Benediktom vedľa kláštora na Monte Casine:

„V ktorýsi deň prišla ako zvyčajne a jej ctihodný brat zostúpil k nej so svojimi žiakmi. Celý deň oslavovali Boha a viedli sväté rozhovory. A keď sa už zniesla nočná tma, spoločne si zajedli.

Sväté rozhovory sa potom pretiahli do neskorých hodín a svätá rehoľníčka ho prosila: „Prosím ťa, neopúšťaj ma túto noc a rozprávajme sa o radostiach nebeského života až do rána.“ On jej odpovedal: „Čo to hovoríš, sestra? V nijakom prípade nemôžem ostať mimo cely!“

Keď svätá rehoľníčka počula bratove odmietavé slová, položila zopäté ruky na stôl, hlavu sklonila na ruky a vzývala všemohúceho Pána. Keď hlavu zo stola zdvihla, spustilo sa také blýskanie a hrmenie a taký lejak, že ani ctihodný Benedikt, ani bratia, čo s ním boli, nemohli čo len nohu vytiahnuť z miesta, kde spolu sedeli.

Tu začal Boží muž nariekať: „Nech sa nad tebou zmiluje všemohúci Boh, sestra. Čo si to urobila?“ Ona mu odpovedala: „Prosila som teba, a ty si ma nechcel počuť. Prosila som svojho Boha a on ma vyslyšal. Teraz teda choď von, ak môžeš; opusť ma a vráť sa do kláštora!“

A on, čo nechcel ostať dobrovoľne, zostal na mieste proti svojej vôli. A tak prebdeli celú noc a sýtili sa navzájom svätým rozhovorom o duchovnom živote“.

                Tento príbeh nám opisuje stretnutie dvoch svätých a ich rozhovor. Viac ráz je tam spomenuté, že sa rozprávali o svätých veciach a na záver sa ešte zdôrazní: „sýtili sa navzájom svätým rozhovorom o duchovnom živote.“ Sýtili sa... Rozhovor o duchovnom živote zaháňa hlad. Veci duchovného života sa nás vnútorne dotýkajú. Sú v nás, žijeme s nimi, tvoria našu podstatu. Len často nevieme čo s nimi. Totiž, sú uzavreté v našej 13tej komnate, spolu s našimi najtajnejšími túžbami, spolu s našimi zraneniami, komplexmi a všetkým, za čo sa hanbíme, alebo považujeme za tak krehké a intímne, že ich nechceme nikomu ukázať. No predsa nesmierne túžime, aby sme tam mohli niekoho pozvať. Túžime po tak hlbokom vzťahu, kde by sme mohli byť spolu vo všetkom, túžime ukázať najhlbšie zákutia nášho ja a napriek tomu zažívať, že sme milovaní.

Manželstvo je miesto takejto skutočnej blízkosti. Preto sme v manželstve pozvaní aj k týmto rozhovorom. Manželia sú pozvaní pomáhať si navzájom na ceste spásy. Táto pomoc nespočíva len v tom, že sa spoločne modlia, chodia do kostola, vychovávajú deti vo viere, ale hlavne v tom, že sa navzájom zdieľajú o Bohu. Pripomínajú si tie najdôležitejšie veci našej viery: ako nás Boh miluje, akú máme hodnotu v jeho očiach a čo má pre nás pripravené v nebi. Pripomínajú si to nielen slovami, ale hlavne vzájomným vzťahom – Ja ťa milujem tak, ako mňa miluje Kristus. Ja ti slúžim tak, ako by som slúžil Kristovi, ja ti odpúšťam tak, ako mne odpúšťa Kristus. Preto je v manželskom živote dôležité hľadať priestor na sýtenie sa navzájom svätým rozhovorom o duchovnom živote.

Samozrejme, hlboké duchovné priateľstvo nie je viazané len na manželstvo. Každá duša, ktorá túži po Bohu, môže nájsť spriaznenú dušu, s ktorou môže naviazať duchovný rozhovor. Pozor, nejedná sa tu o vzťah duchovného vedenia ani terapie. To je úplne iná kategória. O tom si môžeme povedať inokedy. Tu sa jedná o vzťah dvoch rovnocenných ľudí, ktorý nespočíva primárne v tom, že jeden pomáha druhému niečo riešiť, ale v tom, že sa navzájom zdieľame o našich túžbach po Bohu, o našich radostiach, ktoré s ním zažívame a povzbudzujeme sa na ceste za ním.

  • Mám skúsenosť hlbokého duchovného rozhovoru?
  • Vnímam v sebe takúto túžbu?
  • Viem sa so svojimi najbližšími rozprávať aj o duchovných veciach? (nielen o tom ako presvedčiť druhých o viere, alebo o tom ako vychovávať deti vo viere, ale o tom ako ja prežívam svoju vieru, aké túžby vo mne vyvoláva, čo ma teší, čo mne pomáha rozlišovať a podobne)
  • Vnímam okolo seba ľudí, ktorí majú podobnú túžbu?
  • Čo by mi mohlo dať impulz, aby som zariskoval a pokúsil sa niektoré rozhovory posunúť smerom k duchovným rozhovorom?