Prečo nedá šancu na spásu?

26. nedeľa rok C, 29.9.2019

Am 6, 1ab. 4-7; 1 Tim 6, 11-16; Lk 16, 19-31

Drahí bratia a sestry,

                môže sa stať, že sa v našom kresťanskom živote objaví problém prijať niektoré pravdy, lebo sa nám zdajú nezlučiteľné s Božou dobrotou. Jedna takáto pravda je prijať večné zatratenie. Veď ak je Boh dobrý, ako môže pripustiť, že niekto bude večne trpieť?

                Je tu zaujímavý paradox. Kým máme čas prijať Božie milosrdenstvo, tak oň neprejavujeme záujem, no akonáhle už nemáme na to čas a príležitosť, začíname obviňovať Boha, prečo nám nepomôže, prečo s tým niečo neurobí.

                S týmto javom sa ale stretáva nielen Boh vo vzťahu k nám, ale aj my, v našich v medziľudských vzťahoch. Ponúkneme niekomu pomoc, doprosujeme sa, aby ju prijal, tlačíme, ale on stále neprejavuje záujem. Upozorňujeme, že to môže skončiť zle, no sme len obvinení z toho, že sa miešame do vecí, do ktorých nás nič nie je. Keď potom príde na naše slová a nastanú veci, pred ktorými sme varovali a keď sa už s tým nič nedá robiť, tak sme opäť najhorší, lebo nechceme pomôcť.

                V podobnej situácii je Boh. Dal nám dary, ktoré nikdy neodvolá, lebo on nikdy neberie späť to, čím nás obdaril. Dal nám život a slobodu. Život, aby sme žili s Ním vo večnej blaženosti a slobodu, aby sme si túto blaženosť vybrali a preto si ju mohli naplno užívať. Lebo iba bytosť, ktorá sa slobodne pre niečo rozhodla, si môže dané dobro naplno uvedomovať a užívať. Pretože Boh nás miluje, tak tieto dary nikdy neodvolá. Z toho teda vyplýva, že aj zatratenie je prejav Božej lásky. On mi nezoberie dar slobody, on ma nezničí ani vtedy, keď sa rozhodnem žiť mimo neho. Ak by to urobil, nebol by som slobodný. Mal by som len dve možnosti vybrať si jeho, alebo byť zničený. Takto mám možnosť vybrať si jeho, alebo ho odmietnuť. No každé z týchto mojich rozhodnutí má svoje dôsledky.

                Vráťme sa ale k evanjeliu a všimnime si niekoľko zaujímavých bodov. Abrahám hovorí jasné –Nie! Nedá sa! Znie to tvrdo, nezlučiteľne s Božou dobrotou, veď Boh by mal... A tu sme pri typickej pasci zlého: Čo všetko by druhý mal... Prečo si nič nepovedal, prečo si ma neupozornil, prečo si, mal si... A čo ja a moja zodpovednosť? Prečo sa zrazu staviam do pozície malého nezodpovedného dieťaťa, ktoré treba viesť za ruku a všetko mu dať na tácke?

                Ďalej Abrahám jasne hovorí – Majú Mojžiša a Prorokov. Pri čítaní Mojžiša sa môžu dozvedieť ako nás Boh z lásky stvoril, čím všetkým nás obdaroval, ako sme my veci pokazili, ale ako nás Boh ani napriek tomu nenechal osamotených. Ako nás vyslobodil z otroctva, viedol po púšti, trpezlivo znášal naše reptanie a nezničil nás, hoci mohol. U Prorokov sa dozvedáme opäť o nežnej vytrvalej láske, ktorú nám Boh prejavuje. Dozvedáme sa, že utrpenie je dôsledok našej nevery a požehnanie je dôsledok našej vernosti. Dozvedáme sa, že ani napriek našej nevere nás Boh neopúšťa a opäť a opäť a opäť nám ponúka šancu, lebo nás vášnivo miluje a túži po stretnutí sa s nami. Ak niekoho toto všetko nepohne k pokániu a k milosrdenstvu voči blížnym, tak potom čo?

                Boháč jasne povie, čo by to malo byť – Pošli mŕtveho, to pomôže! Zaujímavé, že Abrahám odmieta. Opäť hovorí jasné nie. Nepresviedča, že to nemá zmysel, nenechá sa vydierať. Odmieta. Ak nepomôžu také dôkazy, aké dostali u Mojžiša a Prorokov, tak im nepomôže nič! A tu opäť nastupuje zlý, aby v nás zasial semeno nedôvery – vidíš ako je Abrahám neochotný? Nechce nič urobiť pre ich spásu. Veď ten boháč konečne nemyslí len na seba, ale aj na svojich bratov. Prejavil dobrú vôľu, prekročil svoj tieň, zatúžil po tom, aby aspoň druhému bolo lepšie, keď už jemu nemôže byť. Prečo mu nedal Abrahám šancu, prečo to aspoň neskúsil, mal to urobiť, veď čo keď aj motyka vystrelí...

Lenže Boh túto šancu dal. On vzkriesil Lazára. Prišiel niekto z mŕtvych, aby vydal svedectvo o Ježišovej moci. A aký to malo efekt, obrátili sa tí, ktorým bolo adresované toto podobenstvo? Nie. Dokonca sa rozhodli, že aj Lazára zabijú, lebo mnoho židov kvôli nemu uverilo v Ježiša. Ježiš to teda skúsil a potvrdilo sa to, čo vedel aj pred tým: Ak má niekto zatvrdené srdce, neprijme Boh ani keby niekto vstal z mŕtvych.

Využime teda čas tu a teraz. Spoznajme dnes Božiu lásku, ktorú má voči nám. Odpovedajme dnes na túto lásku, aby sme potom zajtra nemuseli riešiť problém boháča.