Ex 17, 8-13; 2 Tim 3, 14 – 4, 2; Lk 18, 1-8

Drahí jubilanti, drahí bratia a sestry,

                vo všetkých troch čítaniach dnešnej bohoslužby slova je nám predkladaná téma vytrvalosti. Počuli sme o Mojžišovej modlitbe, o povzbudení Pavla Timotejovi a o vytrvalosti vdovy. No v každom jednom prípade máme možnosť sledovať iný aspekt tejto vytrvalosti.

                Mojžiš je konfrontovaný s tým, že to sám nezvládne. Potrebuje si priznať slabosť a teda poprosiť o pomoc a prijať ju. Musí vysloviť tie, pre nás tak často náročné slová – potrebujem ťa.

                Timotej je mladý a napriek svojmu veku je postavený do úlohy predstaveného - staršieho. Má byť otcom a pastierom ľudí, ktorí by mohli byť jeho rodičmi. V tejto situácii si je neistý a môžeme predpokladať, že aj mnohými zneisťovaný. Pavol mu posiela list, kde ho povzbudzuje, aby konal to, čo sa konať má, bez ohľadu na okolnosti. Ty hlásaj slovo vhod či nevhod o iné sa nestaraj a iné nerieš.

                Vdova je v pozícii absolútnej bezbrannosti, bezmocnosti. Je vydaná na milosť a nemilosť nespravodlivého sudcu. Je v práve, ale nemá žiadnu moc, aby sa svojho práva domohla. Ale ona si nezúfa, nevzdáva sa, nepovie si, že to nemá zmysel, ide si za svojím. Vytrvá vo svojej požiadavke.

                Skúsme uvažovať nad týmto formami vytrvalosti práve dnes, kedy na misijnú nedeľu oslavujeme manželské jubileá. Svätý otec František vyhlásil mesiac október za mimoriadny misijný mesiac. Mottom tohto mesiaca je: „pokrstení a poslaní“. Toto motto nás pozýva uvedomiť si, že krstom sme prijali aj poslanie, lebo viera sa posilňuje odovzdávaním. Čo je ale podstata nášho poslania? Po Druhom vatikánskom koncile sme akoby zabudli na to, že medzi priority ohlasovania patrí putovanie do Božieho kráľovstva, pretože dôraz sa začal klásť na vydávanie svedectva. Má to svoju logiku. Svedectvo je potrebné tu a teraz, aby nás nadchlo a motivovalo kráčať vpred. Nám nestačí stretnúť Krista. Keď ho stretneme, čo potom? Každý si pôjde vlastným smerom? Nie, keď ho stretnem, máme ho začať nasledovať. Putovať za ním, až kým neprídem do konečného cieľa, až kým neprídem k spáse. Preto našim prvoradým poslaním, našou prvoradou misiou je pomáhať si na ceste spásy.

                Práve toto sa uskutočňuje vo sviatosti manželstva. Manželia sú v prvom rade pozvaní pomáhať si na ceste spásy. Navzájom sa posväcovať. Samozrejme, nielen v tom negatívnom zmysle, že si dávajú dostatočné množstvo príležitostí, aby sa cvičili v trpezlivosti, aby si odpúšťali, aby vedľa seba vydržali. Majú si pomáhať v tom pozitívnom. Byť jeden pre druhého inšpiráciou, motiváciou, aby si pomáhali jeden druhému objaviť tú najlepšiu tvár, aby sa motivovali uskutočniť to najlepšie a najkrajšie, čoho len sú schopní.

K tomu je potrebná práve čnosť vytrvalosti. Samozrejme, vytrvalosť nie na spôsob buldoga, kedy si idem za svojím cieľom, lebo chcem byť šťastný, chcem dosiahnuť spásu, tak sa budem dovtedy usilovať a bojovať, kým to ten druhý nepochopí. Nie, ten druhý nie je pre mňa prekážkou, ktorú treba prekonať, ale príležitosťou, ktorú treba žiť.

Skúste si teraz vy, drahí jubilanti, ale aj všetci ostatní manželia čo ste tu uvedomiť, v ktorej situácii potrebujem vytrvalosť Mojžiša, ktorý si uvedomuje svoje hranice a preto dokáže prosiť o pomoc a prijať ju. Kedy potrebujem vytrvalosť Timoteja ísť do vecí, ktoré vás presahujú a nenechať sa odradiť neúspechom, spochybnením, neprijatím druhého. Kedy potrebujeme vytrvalosť vdovy, ktorá si je vedomá svojej slabosti a svojej nevýhodnej situácie. Nemá žiaden tromf rukách, nemá žiadnu páku a ani možnosť motivovať, poprípade sa odvďačiť. Má len svoju potrebu a pred sebou zdanlivo neprekonateľnú prekážku.

Každá z týchto situácii si vyžaduje pokoru. Pokoru prijať pravdu o sebe – nemám na to, ale pokoru aj k tomu, že napriek svojej nehodnosti konám. Idem do situácií, robím, to čo sa má, prosím o pomoc. A to je tá skutočná pokora a odovzdanosť do Božích rúk. Viem, že jeho plán je možný, preto za ním vykročím, keď ma o to žiada.

Zmyslom manželstva je byť jeden pre druhého oporou. Pomáhať si navzájom na ceste ku spáse, dokázať požiadať o pomoc a prijať pomoc na tejto ceste. Vidieť cieľ a navzájom sa povzbudzovať k jeho dosiahnutiu. Nech Vám Pán na tejto ceste pomáha.