Láskavosť

50. katechéza, január 2020

Hovorí sa, že ľudia si nezapamätajú čo sme povedali, ale ako sa v našej prítomnosti cítili. Preto je láskavosť mimoriadne dôležitá čnosť. Kardinál Dolan svoju úvahu o čnosti láskavosti začína príbehom, ktorý mu rozprával jeden pán. Keď bol malý chlapec, každú nedeľu chodil so svojimi rodičmi na poobednú prechádzku. Každú nedeľu stretávali drobného, ale dôstojne vyzerajúceho kňaza, ktorý zakaždým zdvihol klobúk, usmial sa a zaprial rodine krásny deň. Pamätá si, ako mu chcel každú nedeľu tento pozdrav opätovať, dokonca sa dať s tým milým človekom do reči, ale nebolo to možné. Jeho rodičia na pozdrav nikdy neodpovedali a vždy ho odtiahli ďalej. Boli to prominentní presbyteriáni a svojmu synovi vysvetlili, že ten pán v čiernom je katolícky kňaz a s takými sa nestretávajú. Jeho úsmev bol ale tak podmanivý, že v chlapcovi rástla zvedavosť, kto tí katolíci vlastne sú. Došlo to až tak ďaleko že ako dvadsaťdvaročný vstúpil do rímskokatolíckej cirkvi. Na jeho veľké prekvapenie ho potom birmoval ten láskavý kňaz, ktorý už bol medzičasom kardinál Gibbons.

Láskavosť je čnosť, ktorá nepotrebuje definíciu. Objavíme ju hneď, keď ju zbadáme a presne vieme, kedy nám chýba. Láskavosť sa nedá hrať. Niekedy sa na rôznych kurzoch hovorilo o tom, ako sa človek musí usmievať a ako to láme bariéry. Lenže hraná láskavosť sa odhalí hneď a je veľmi odpudivá. Skutočná láskavosť sa zakladá na troch princípoch – sebaúcta, úcta k druhým a zdvorilosť.

Ak máme správnu sebaúctu, tak sa chováme k sebe samému s dôstojnosťou a dovolíme si len také slová a chovanie, ktoré zodpovedajú nášmu nadprirodzenému pôvodu. Ak nie sme sebaprijatí, hneváme sa na seba, nevieme si odpustiť, tak strácame enormné množstvo síl, aby sme sa premáhali. Vieme akí by sme mali byť, tak sa snažíme vyhovieť očakávaniam. To dobro nevyplýva z našej prirodzenosti a preto nás stojí veľa námahy. Urobíme ho síce bez slova, ale už nemáme síl, aby sme sa pri tom usmievali, všimli si druhých, prejavili záujem a podobne. Konáme len ako dobre namazané a spoľahlivo fungujúce stroje, no keď sa ich niekto dotkne, tak sa zamaže. Ak nás niekto upozorní, že sme akýsi chladní, tak riskuje výbuch – nestačí, že som sa zaprel a vydržal to, ešte sa mám pri tom aj usmievať?

Na druhej strane, ak máme v sebe vnútorný pokoj, tak aj keď sme unavení, vieme sa usmiať, pozdraviť, všimnúť si a podobne.

Láskavosť sa predpokladá u každého, ale zvlášť u veriaceho človeka. Neznamená to, že máme byť vyfintení, snobskí, odborníci na protokol a etiketu, ale máme byť pozorní, slušní, ohľaduplní. A to preto, lebo Ježiš bol taký a my ho reprezentujeme. Láskavosť a zdvorilosť priťahuje ľudí k Ježišovi a k jeho pravde. Hrubosť ľudí odrádza.

Láskavosť môžeme uskutočňovať v rôznych oblastiach. Uvediem niekoľko príkladov. Ohľaduplnosť k prežívaniu druhého. Písmo nás pozýva, aby sme sa „radovali s radujúcimi a plakali s plačúcimi“. (Rim 12,15). Je to nádherný dar láskavosti, ak vieme prijať druhého s jeho aktuálnym prežívaním. Neznamená to, samozrejme, že sa mu musím prispôsobiť, ale niekedy stačí, že ho neriešim. Niečo prežíva, má na to právo. Citlivo mu prejavím blízkosť, ochotu vypočuť, ale nechám mu slobodu. Pamätám si, že som raz na jednom výlete prežíval nejakú ťažkosť. Ostatní sa bavili, ale ja som na to nemal chuť ani síl . Tak som odišiel a sadol si sám. Cítil som sa úplne nepríjemne, že sme na dovolenke, chcú sa odreagovať zabaviť a ja im to tu kazím. No dali mi vtedy nádherný dar, ktorý som potreboval. Nechali ma na pokoji. Nikto neprišiel s otázkou – pán farár, čo vám je? Vieme nejako pomôcť? Rešpektovali moje prežívanie, ale nenechali sa ním ovplyvniť a to bolo to najlepšie, čo mohli urobiť. Samozrejme, nie je jednoduché uhádnuť, čo ten človek v danej chvíli potrebuje. Ale láskavý, ohľaduplný prístup to odhalí.

Láskavosť sa ďalej vyjadruje v oblečení. Neobliekame sa len pre seba – to ,čo sa nám páči, to čo je pohodlné, ale aj svojím oblečením vyjadrujeme vzťah k osobám a k udalosti, na ktorej sa zúčastňujeme. Je dôležité vedieť sa obliecť vhodne k danej príležitosti. Pre ženy je tiež dôležité vedieť svojím oblečením vyjadriť krásu svojej ženskosti. Žena je nádherné Božie stvorenie a túto svoju krásu môže ukázať, ale vždy len tak, aby neprovokovala. Opäť nie je jednoduché nájsť tú hranicu, ale citlivé a pozorné srdce je vnímavé na pohľady a reakcie a vie sa podľa toho zariadiť. Na druhej strane, muž svoju láskavosť k žene vyjadruje tým, ako sa na ňu pozerá. Či svoj pohľad a myšlienky stráži, alebo nie.

Ďalšia náročná kapitola je prejav láskavosti v náročných situáciách – únava, hnev, kríza vo vzťahoch, zranenie... V takýchto situáciách sa menej kontrolujeme a skôr povieme zraňujúce slová, nemiestne pripomienky, dávame údery pod pás. No aj keď sme na dne, stále potrebujeme mať na mysli dôstojnosť druhej osoby a prosiť o milosť neznížiť sa k správaniu, ktoré zraňuje. Ak sa to stane, máme sa hneď ospravedlniť a prijať za to plnú zodpovednosť, bez výhovoriek. Nech by tá druhá strana spravila čokoľvek, hrubosť a vulgárnosť nikdy nie je ospravedlniteľná. Aj ťažké veci sa dajú povedať slušne.

Láskavosť sa prejavuje aj v tom, že viem vystihnúť správny moment. Kedy sa pýtať, kedy ostať ticho. Kedy na niečo upozorniť a kedy trpezlivo čakať a prejsť mlčaním. Láskavosť sa ďalej prejavuje aj v rešpektovaní určitých časov. Ak sa dá, nevolajme ľuďom  v čase obeda, ale nechajme ich pokojne sa najesť, neriešme úradné a pracovné záležitosti počas náhodného stretnutia, alebo sviatočných udalostí. Žiaľ, toto je dosť rozšírený zlozvyk. Nás kňazov hnevá, ak sa na nás ľudia obracajú so žiadosťou o krstný list v nedeľu po omši, ale my chceme s arcibiskupom preriešiť dôležité otázky počas stretnutia kňazov na zelený štvrtok.

Ďalšie prejavy láskavosti spomeniem len telegraficky: úcta, zdvorilosť, spoľahlivosť, dochvíľnosť, odpovedanie na pozdrav, pozvanie, veľkodušnosť, taktnosť, rešpektovanie súkromia, vďačnosť, dôstojnosť, zdržovanie sa prejavov, ktorými obťažujem druhých....

Láskavosť je ďalší spôsob ako umierať svojmu ja.

Otázky:

  • Ktoré prejavy láskavosti praktizujem?
  • Ktoré prejavy láskavosti zažívam od svojich blízkych?
  • S ktorými prejavmi láskavosti mám problém?
  • Ktorými svojimi prejavmi môžem obťažovať druhých?
  • Viem byť láskavý aj v drobných prejavoch – napríklad tiché zatváranie dverí a pod?
  • Kde a ako by som sa mohol zlepšiť?
  • Ako sa učím zachovať si svoju dôstojnosť v ťažkých situáciách?

(Inšpirované knihou: Timothy Dolan, Kňeží pro třetí tisílciletí, Kartuziánske nakladatelství, Brno 2016.)