Ako evanjelizuje Ježiš

069. katechéza, november 2020

                Trochu si teraz oddýchneme od čností a pozývam vás pozrieť sa na jedno stretnutie Ježiša s tými, ku ktorým je poslaný, aby sme sa mohli priučiť jeho spôsobu ohlasovania. 

1 Keď raz  stál  pri  Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. 2 Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. 3 Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.

                4 Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ 5 Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ 6 Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. 7 Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ 9 Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých  čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ 11 A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.                                                                                                                       (Lk 5,1-11)

Všimnime si niekoľko zaujímavých okolností. Za Ježišom prichádzajú zástupy, aby počúvali Božie slovo. Neprichádzajú preto, aby videli zázrak, senzáciu, oni chcú počuť Božie slovo. Nevieme aký deň to bol, ale nebola to sobota. Bol to normálny pracovný deň, kedy každý mal plno iných povinností. A oni prerušia prácu, vedia si nájsť čas. A prečo? Aby počuli Božie slovo! Aj my potrebujeme vychádzať z tohto predpokladu: Ľudia sú hladní po Božom slove. Keď im ho niekto ponúkne, sú ochotní opustiť všetko a ísť za ním.

Ešte raz by som zdôraznil, že Ježiš prichádza v obyčajný deň. Ten deň nie je ničím výrazný, ani špecifický. Ježiš vstupuje do všednosti, využíva každú príležitosť, aj príležitosť všedného dňa. Vie to využiť vďaka svojej pozornosti a tvorivosti pri ohlasovaní. 

Pri ohlasovaní sa totiž dostane na miesto, kde ho počujú nezainteresovaní ľudia. Rybári, čo tam perú siete. Vieme si asi predstaviť ako sa cítili po celonočnej námahe, keď nič nechytili. Rýchlo vyprať siete, ísť si oddýchnuť, aby ďalšiu noc mali sily pokračovať. Lenže teraz majú pri práci divákov, ľudí, čo počúvajú Ježiša. Ako na to reagujú? Pridajú sa a sami počúvajú Božie slovo, alebo sa snažia tváriť akoby nič, čím skôr skončiť s prácou a odísť? Nevieme. A možno to je práve dobré, že to nevieme. Ježiš vstúpi do ich života a vstúpi tam suverénne. Nie ako niekto, kto sa cíti menejcenný, zbytočný, alebo ako ten, čo obťažuje – „viete, je tu veľký zástup a pomohlo by mi keby ste... ja viem, že ste unavení a nervózni a nevyspatí, ale uvidíte, prinesie vám to požehnanie, prosím...“ Nie, on nastúpi na jednu z lodí a potom poprosí Šimona, aby odrazil od brehu. Ježiš vstúpi do jeho lode a zároveň vstúpi do jeho života.

Požiada ho o pomoc, ale takým spôsobom, že sa mu nedá protirečiť. Na druhej strane, dá mu tým možnosť byť dôležitým, užitočným. Ježiš tu slúži ľuďom a požiada Petra o pomoc, aby mohol slúžiť efektívnejšie. Peter, najskôr nezainteresovaný okolostojaci, je zrazu, ani nevie ako, účastník deja.  

Po skončení vyučovania prichádza Ježišova výzva: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Odkiaľ to Ježiš vedel, že tam budú ryby? Možno sa táto otázka zdá zbytočná, veď Ježiš je Boh a teda vedel všetko. Lenže Ježiš sa zriekol svojej božskej prirodzenosti. Všetky zázraky, ktoré robil, nerobil vo svojej moci, teda ako Druhá božská osoba, ale v sile Ducha. Modlí sa pred tým a prosí Ducha o pomoc. Ježiš to teda nespoznáva sám od seba, ale necháva sa viesť Duchom, ktorý mu veci hovorí. Toto je povzbudenie aj pre nás. Počúvať Ducha, ktorý nám vnuká argumenty, ako u druhých vzbudiť záujem. 

My sa, naopak, často cítime spochybnení, lebo veď viera je odtrhnutá od života. A čo ten veriaci vie o reálnom svete? Oni tu iba kážu proti potratom a za život, hovoria o chudobe a jednoduchosti, o odpúšťaní, ale život je omnoho zložitejší ako tieto náboženské frázy! Takéto a podobné myšlienky nám bránia prejaviť sa ako kresťania a dať na niektoré situácie odpoveď viery namiesto ľudskej múdrosti.

Tu sa udeje opak. Ježiš ide proti logike. Cez deň je voda teplá, ryby sú hlboko, nedajú sa chytiť. Peter tiež najprv odpovedá touto múdrosťou. Povie svoju skúsenosť. No vzápätí dodá, ale na tvoje slová spustím siete. Čo by sa stalo keby sieť nebol vyhodil? Boh by nemal šancu ukázať svoju moc a on by odišiel presvedčený o svojej pravde. Tvrdil by aký je Ježiš nerozumný, učí síce pekne, ale zasahuje do vecí, ktorým nerozumie a preto ho nemá zmysel nasledovať. Predpokladám, že väčšina Ježišových pokusov niekoho osloviť skončila takto... Ježiš napriek tomu ide do tohto rizika.

Ale tu je to iné. A všimnime si ešte jednu dôležitú vec. Zo všetkých ľudí čo tam boli a v daný deň počúvali Ježiša, sa k nemu pridali len traja. A boli to tí traja, čo Ježiša nehľadali. Oni sa v príbehu ocitli len tak pomimo. Tí, čo ho prišli počúvať a tlačili sa naňho večer odišli. Tí, čo ho neprišli počúvať, ale ho začuli len tak náhodou, tí opúšťajú všetko a idú za ním. Ale pozor! Ani z rybárov ho nenasledujú všetci. Nevieme koľko ich tam bolo, ale neboli len traja.

Otázky:

  • Čo mi tento príbeh hovorí o Ježišovom spôsobe ohlasovania?
  • Kde sa v tomto príbehu nachádzam ja? Medzi ktorými ľuďmi sa vidím? (ten čo ohlasuje; zástup; Peter, Jakub a Ján; ostatní rybári, čo nejdú za Ježišom)
  • Ako by som členom svojho oikos mohol ukázať, že ich potrebujem a sú pre mňa dôležití?
  • Z akého predpokladu vychádzam ja, keď sa stretávam s ľuďmi? Mohla by ich radostná zvesť osloviť?
  • Aké je moje sebavedomie pri predkladaní hodnôt evanjelia?
  • Kto sú tí nezainteresovaní okolostojaci v mojom živote, ktorých by mohol Pán cezo mňa osloviť?