Božie slovo ako zbraň

75. katechéza, január 2021

V liste Hebrejom sa o Božom slove dočítame nasledovné: Bratia, živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. (Hebr. 4, 12)

Stretnúť sa pravidelne s Božím slovom nie je bez rizika. Môžeme upadnúť do rutiny, kedy nám hrozí strata citlivosti na to, čo nám Pán hovorí. Iba mechanicky čítame. Taktiež hrozí intelektualizmus, kedy ako akademici špekulujeme nad slovom, ale nečítame ho ako list pre nás. Alebo tam môžeme začať vyhľadávať pasáže, ktoré nám pomáhajú ospravedlniť si naše hriechy. No najväčšie pokušenie je, že Božie slovo začneme používať ako zbraň proti niekomu. Áno, ono je ostré a môže raniť nás aj našich blízkych.

Vďaka Bohu, tu vo farnosti nebadať prípady, kedy by sa veriaci obviňovali a útočili jeden na druhého práve Božím slovom, ako sa to často v kresťanských kruhoch deje. To ale vôbec neznamená, že sme imúnni voči tomuto pokušeniu. Aj v nás sa môže objaviť pokušenie, kedy vo Svätom písme nachádzame veci, ktoré by mal počuť ten druhý. A potom rozmýšľame ako mu to povedať, aby sa mu konečne otvorili oči a zmenil sa. Raz sa mi dokonca stalo, že prišla za mnou osoba s prosbou, či by som danú homíliu nemohol zopakovať niekomu, lebo by ju veľmi potreboval počuť že bola práve preňho. Samozrejme, takáto túžba nemusí byť hneď zlá a mohla by byť aj pravdivá, ale to nám nepomôže zmeniť danú osobu. Božie slovo nás vie účinne zasiahnuť len keď mu dovolíme a nie vtedy, keď nás ním niekto iný reže.

Božie slovo slúži na uzdravenie. Nebeský lekár vie otvoriť ranu, vyrezať to, čo tam nepatrí, vyčistiť a opäť zaviazať. A takto liečiť, až kým sa rana neuzdraví. My vieme raniť, ale nie je úplne isté, či vieme ranu aj uzdraviť. Aby sme to zvládli potrebujeme sa najprv nechať raniť Božím slovom a dovoliť Bohu, aby nás uzdravil. Potom sa môžeme od neho učiť ako sa uzdravuje a až vtedy môžeme ponúkať náš skalpel druhým. Ale iba ponúkať, nie útočiť.

Kristus sa nás vo Svätom písme pýta: „Prečo vidíš vsmietku v oku svojho brata a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?“ (Mt 7,3) Nie je to jednoduchý text. Ako ho chápať? Ako mám ja ako kňaz učiť a vychovávať, keď nemôžem vybrať smietku, lebo sám nevidím brvno? Ako má rodič, vychovávateľ viesť deti? Ako má kresťan napomínať hriešnikov? Nebude toto Slovo okamžite zbraňou v ruke napomenutého, ktorý zaútočí: Prečo vyberáš smietku, keď nevidíš brvno? Alebo musím byť najprv dokonalý, aby som vedel viesť k dokonalosti?

Toto je typický príklad ako sa môže človek zacykliť, keď vníma Božie slovo ako zbraň.  Proti sebe, proti druhému. Alebo nechce, aby ju niekto mohol použiť proti nemu. Tento text poukazuje na jeden nebezpečný jav v duchovnom živote a to je: obviňovanie druhých za svoj stav. Môžeme mať tendenciu opustiť miesto, kde žijeme, hnevať sa na ľudí, s ktorými žijeme, lebo ich obviňujeme za stav, v ktorom sa nachádzame. Vtedy má človek tendenciu prehliadať zlo v sebe a premietať ho na druhých ľudí. Práve brvno vo vlastnom oku nás núti vidieť smietku v očiach druhých. Ak je človek plný hnevu, tak nájde dostatočné množstvo príčin (aj medzi anjelmi), ktoré ho hnevajú. Ak je človek plný pokoja, tak si pokoj zachová aj keby žil medzi barbarmi. Vždy bude dostatok príčin hnevu na druhých. Je len na nás, či sa budeme brániť tým, že budeme chcieť zmeniť druhých, alebo tým, že budeme pracovať na sebe. 

Ako vidíme, tento text vôbec nehovorí o tom, či máme alebo nemáme upozorňovať. Hovorí o niečom úplne inom. Hovorí o tom, kde je choroba a to je podstatné. Lebo kým neviem čo je choré, neviem to ani uzdraviť.

V čom je teda Božie slovo ostré? V tom, že nás môže zasiahnuť. Môže nám pomôcť objaviť podstatu našej choroby. Ale to musíme najprv chcieť. Musíme Bohu dovoliť, aby nás zasiahol, aby z nás odstránil to, čo k nám nepatrí, to čo nám spôsobuje chorobu.

Potom, keď zakúsime túto Božiu uzdravujúcu silu, môže si Pán použiť aj nás ako svojich spolupracovníkov pri liečbe druhých. Ale vždy len vtedy, keď s tým druhý súhlasí. Inak začne byť Božie slovo v našich rukách zbraňou, vďaka ktorej chceme druhých prinútiť kapitulovať a konečne sa obrátiť. A to fungovať nikdy nebude.

Otázky:

  • Zasiahlo ma už Božie slovo?
  • Aký to bol pocit keď vo mne Boh zaťal do živého?
  • Zažil som už aj uzdravenie vďaka Božiemu slovu?
  • Použil už niekto Božie slovo ako zbraň proti mne?
  • Aký to bol pocit, keď ma druhý obvinil Božím slovom?
  • Ako používam ja Božie slovo?
  • Čo robím, keď príde pokušenie zaútočiť Božím slovom?