Ikona sv. Jozefa

PATRIS CORDE - S OTCOVSKÝM SRDCOM

Pápež František vyhlásil mimoriadny Rok sv. Jozefa pri príležitosti 150. výročia vy­hlásenia ženícha Panny Márie za patróna celej Cirkvi. Urobil tak dňa 8. decembra apoštol­ským listom s názvom Patris corde (S otcovským srdcom). Mimoriadny Rok sv. Jozefa potrvá do 8. decembra 2021. Ponúkame niektoré myšlienky pápeža Františka z tohto listu.

Svätý Jozef urobil zo svojho života dobrovoľné obetovanie sa v láske vloženej do služby Mesiášovi. A preto bol kresťanským ľudom vždy milovaný. V ňom Ježiš videl nežnosť Boha, tú, ktorá nám dáva akceptovať našu slabosť, prostredníctvom ktorej sa zväčša uskutočňujú Božie plány. Boh nás totiž neodsudzuje, ale prijíma nás, objíma, podopiera nás a odpúšťa nám. Jozefovo otcovstvo sa prejavuje aj v poslušnosti Bohu: svojím „áno“ chráni Máriu a Ježiša, kto­rého učí konať Božiu vôľu, keď spolupracuje na veľkom tajomstve Vykúpenia.

Zároveň je Jozef otcom v prijímaní, pretože prijíma Máriu bez predchádzajúcich podmie­nok, čo je dôležité gesto aj dnes, v tomto svete, v ktorom psychologické, slovné a fyzické nási­lie na žene je evidentné. Ale Máriin ženích je práve ten, ktorý dôveruje v Pána a prijíma v jej živote udalosti, ktorým nerozumie, s odvahou a silou, ktoré pramenia zo sily Ducha Svätého.

Cez sv. Jozefa nám akoby Boh opakoval: „Nebojte sa!“, pretože viera dáva význam každej udalosti, radostnej či smutnej. Prijatie uskutočňované Jozefom nás pozýva prijímať druhých bez vylučovania, takých, akí sú, so záľubou pre slabých.

V osobe sv. Jozefa vidíme kreatívnu odvahu, ktorá vie premeniť problém na príležitosť tým, že vždy dáva na prvé miesto dôveru v Božiu prozreteľnosť. Čelí konkrétnym problémom svojej rodiny, presne tak ako iné rodiny sveta, obzvlášť rodiny migrantov. Ako ochranca Ježiša a Márie, Jozef nemôže nebyť ochrancom Cirkvi, jej materstva a Kristovho tela: každý núdz­ny je tým „Dieťaťom“, ktoré Jozef chráni. Dá sa od neho naučiť milovať Cirkev a chudobných.

Poctivý tesár, Máriin manžel, nás učí aj tomu, akú hodnotu, dôstojnosť a radosť znamená jesť chlieb, ktorý je ovocím vlastnej práce. Práca sa stala naliehavou sociálnou otázkou aj v kra­jinách s určitou úrovňou blahobytu. Je potrebné chápať zmysel práce, ktorá dáva dôstojnosť, stáva sa účasťou na samotnom diele spásy a príležitosťou na realizáciu pre seba samých a pre svoju rodinu, prvotné jadro spoločnosti.

Povzbudzujem všetkých, aby znovu objavili hodnotu, dôležitosť a potrebu práce, a takto dali zrod novej normálnosti, v ktorej nikto nebude vylúčený. Keď hľadíme obzvlášť na prehl­bovanie nezamestnanosti z dôvodu pandémie COVID-19, vyzývam všetkých zasadiť sa za to, aby sa mohlo povedať: „Žiadny mladý človek, žiadna osoba, žiadna rodina nie je bez práce!“

Otcom sa človek nerodí, ale sa ním stáva, keď sa ujíma starostlivosti o dieťa a keď preberá zodpovednosť za jeho život. Žiaľ, v súčasnej spoločnosti sa často deti zdajú byť sirotami bez ot­cov, ktorí by boli schopní uviesť ich do životnej skúsenosti, nebrali ich upäto či vlastnícky, ale učili ich byť schopnými rozhodnutí, slobody, štartu do života.

V tomto zmysle má Jozef prívlastok „najzdržanlivejší“, čo je opakom „ovládania“: on totiž vedel milovať mimoriadne slobodným spôsobom, vedel nedávať sám seba do stredu, ale polo­žil do stredu svojho života Ježiša a Máriu. Jeho šťastie je v sebadarovaní. Nikdy nie znechutený a vždy dôverujúci Jozef zostáva v tichu, bez ťažkania si, ale v konkrétnych prejavoch dôvery.

Jeho postava je teda výsostne príkladná vo svete, ktorý potrebuje otcov a odmieta pánov, odmieta tých, ktorí si mýlia autoritu s autoritárstvom, službu so servilnosťou, konfrontáciu s utláčaním, dobročinnosť s asistencializmom, silu s deštrukciou. Už štyri desiatky rokov sa každý deň po ranných chválach modlím k sv. Jozefovi modlitbu prevzatú z francúzskej modli­tebnej knihy Kongregácie rehoľníčok Ježiša a Márie z 19. storočia. Ide o modlitbu, ktorá vyjad­ruje nábožnosť a dôveru voči sv. Jozefovi. Znie takto:

„Slávny patriarcha sv. Jozef, ktorého moc dokáže urobiť možnými veci nemožné, príď mi na pomoc v týchto chvíľach úzkosti a ťažkostí. Vezmi pod svoju ochranu situácie tak ťažké a náročné, ktoré ti zverujem, aby mali šťastlivé vyriešenie. Môj milovaný otec, všetku svoju dôveru vkladám do teba. Nech sa nepovie, že som ťa vzýval márne; a pretože ty všetko môžeš u Ježiša a Márie, ukáž mi, že tvoja dobrota je taká veľká ako tvoja moc.
Amen.“

(preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu)