Ikona sv. Jozefa
 
MARCOVÁ POBOŽNOSŤ K SV. JOZEFOVI

1.  ÚVODNÁ MODLITBA (ňou sa každý deň začína marcová pobožnosť)
Svätý Jozef, najčistejší snúbenec Panny Márie, pestún Pána nášho Ježiša Krista a náš láskavý patrón, s dôverou dieťaťa prichádzame k tebe a vzdávame ti úctu. Žehnaj nášmu úprimnému úmys­lu, ktorým chceme tebe slúžiť, tvoje cnosti nasledovať a denne ti získavať nových ctiteľov. Dúfame, že budeš láskavo ochraňovať a po celý život sprevádzať nás i všetkých tých, ktorí s poctou a prosbou k tebe prichádzajú, že nám i našim blížnym poskytneš pomoc v hodine smrti. Vypros nám u tvojho chránenca, nášho drahého Spasiteľa, tú zvláštnu milosť o ktorú ťa tak veľmi prosíme. (Tu každý môže dodať svoju osobnú prosbu.) Bože môj, ty si nám dal sv. Jozefa za patróna a ochrancu. Vzdávame ti za to najúprimnejšie vďaky a dúfame, že pre zvelebenie jeho mena vyslyšíš naše prosby.
Amen.
 
 
3.  3x Otče náš, Zdravas, Sláva Otcu s povzdychom:
Sv. Jozef, oroduj za nás i za všet­kých umierajúcich.
 
4.  Nasleduje jedna z úvah na každý deň - (poz. kliknutím na číslo dňa sa zobrazí úvaha)
 
Deň 1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 Záverečná modlitba
 
5.  Záverečná modlitba (ňou sa každý deň končí marcová pobožnosť)
Ó, blažený a verný pestún nášho Pána Ježiša Krista a panenský mních Nepoškvrnenej a najčistejšej Panny Márie, tebe sa odporúčame a teba si volíme za zvláštneho ochrancu a pro­stredníka u Boha. Teba vzývame, prosiac, aby si nás láskavo prijal do svojej opatery. Vypros nám živú vieru, nezlomnú dôveru a poslušnú lásku k Bohu. Nech dosiahneme na tvoju prí- mluvu trpezlivosť vo všetkých protivenstvách. Vypros nám, prosíme, milosť úprimnej kajúc­nosti, svätej spovede a dokonalého polepšenia. Prispej nám na pomoc v každej potrebe, ale nadovšetko v hodine smrti. Potom ráč naše duše zaviesť k Vykupiteľovi. Amen.
 

PRVÝ DEŇ: Pôvod
Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.
(Mt 1,16)
 
Svätý Jozef dospel k takej hodnosti, akú môže dosiahnuť len vyvolený Boží tvor. On, potomok judských kráľov, snúbenec Panny Márie, pestún Ježiša Krista a zástupca večného Otca u Ježiša. A tento mimoriadny muž žil skromne a zostával celkom v úzadí. Sväté pís­mo zahŕňa jeho charakteristiku do dvoch slov: „Bol spravodlivý.“ A jeho spravodlivosť je pl­nosť lásky, ktorá zahŕňa v sebe všetko, čo patrí Bohu a čo patrí blížnym. Aj vo svätom Písme je spomenuté jeho meno len v spojení s Máriou a Ježišom. Ľudia vzdávajú úctu význačným osobnostiam, tým, ktorí vyniknú a stanú sa na krátky čas populárnymi, kým často skutoč­né osobnosti, ktoré v rozličných odboroch a odvetviach prispeli k tomu, aby sa náš život stal lepším, znesiteľnejším a bohatším, zostávajú v úzadí, ba často celkom padnú do zabudnutia a ich zásluhy ostanú neuznané. Nech nás nikdy netrápi, že si nás okolitý svet málo všíma. I my sami sa prikláňajme skôr k tým, ktorí zostávajú v úzadí. Žime vždy v pevnom presvedčení, že Božia prozreteľnosť vidí všetky naše kroky a múdro ich riadi a usmerňuje. Nás môže ponížiť, povýšiť iba Boh.
 
MODLITBA: Hlbokou úctou a dôverou ma napĺňa, svätý Jozef, tvoja dokonalosť. Kiežby moja dôvera bola taká veľká, ako tvoja veľkosť a moc. Kiežby som mohol(a) byť podobným(ou) tebe! Ty si bol malým v očiach ľudí, ale veľkým u Boha. Vypros mi milosti, aby som si nikdy nežiadal(a) obdiv sveta a jeho falošný potlesk, iba nežný a milujúci dotyk môjho nebeského Otca nech spočinie na mne a na mojej práci.
Amen.

DRUHÝ DEŇ: Zvestovanie
V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.
(Lk 1,26-27)
 
Syn Dávidov, kráľovský potomok, je v očiach ľudí iba chudobným mužom, tesárom, kto­rý musí v pote tváre dorábať svoj každodenný chlieb. Keď má Boh s niekým veľké zámery, keď chce, aby sa niekto stal veľkým a slávnym, vtedy poníži všetko okolo tohto človeka. Prekrásne dielo Božej múdrosti, dobroty a všemohúcnosti vtelenie Božieho Syna muselo ostať skryté. Dávidov dom sa stratil medzi inými rodinami Júdovými. Vetva, z ktorej bol svätý Jozef, už cel­kom schudobnela. A chudoba veľmi zatieni človeka v očiach sveta. Ale sv. Jozef bol práve takto povolaný spoluúčinkovať na najväčšom Božom diele. Neľakaj sa, keď ťa Boh poníži, keď prídeš do takého položenia, v ktorom nebudeš môcť vykonávať nič zvláštneho. Neboj sa, hoci by si sa v tejto chvíli cítil celkom posledným. Boží úmysel je s každým človekom iný, ale s každým z nás sa v Božom pláne počíta. Každý z nás môže byť pokračovateľom veľkého Božieho diela, v ďalšom budovaní Cirkvi, šírení evanjelia, dobra a lásky. Jozef sa stal ochrancom preblahoslave- nej Panny. Komu by sme teda mohli zveriť svoju čistotu, keď nie tomu, koho Boh uznal za súceho, aby mu zveril ochranu panenskej čistoty Márie. Lebo nič tak úprimne nespája s Bohom a nič si necení u mladých ľudí, ktorí sa zasnubujú jeden druhému, ako čistotu. V Cirkvi od jej počiatku panoval náhľad, že svätý Jozef žil v čistote od mladosti a že sľúbil slúžiť Bohu naveky.
 
MODLITBA: Radostne ťa pozdravujem, svätý Jozef, ženích najčistejšej Panny, lebo si bol Bohom vyvolený stať sa ochrancom i vychovávateľom. Prosím ťa, vypros aj mne milosť ctiť si vždy a všade tebe zasľúbenú Pannu, vzývať ju v každom súžení a nasledovať jej príklad v za­chovávaní čistoty. Amen.

TRETÍ DEŇ: Skúška
Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. (Mt 1,18)
 
Mária bola daná Jozefovi ako drahý poklad. Úlohou tohto spravodlivého muža bolo chrá­niť tieto jej sväté cnosti. Duch Svätý zakončil svoje veľké dielo v prospech ľudského spasenia. I našou povinnosťou je plniť úlohy, ktoré sme v živote prijali a pre ktoré sme boli v Božom plá­ne vybratí. Každý z nás musí denne prikladať kamienok ku kamienku a zo všetkých svojich síl sa snažiť byť čo najosožnejším svojim blížnym. Lebo každý z nás, i ten najposlednejší, môže byť vybraný pre veľké veci v Božom pláne. Úlohou svätého Jozefa bolo doviesť Božie dielo až do konca. Tak sa môže stať, že Boh aj našu pomoc upotrebí na vplývanie na ľudí, nato, aby prijali Ježiša Krista do svojich sŕdc a aby nastúpili cestu spasenia povzbudení našimi slovami a našim príkladom. My budeme iba nástrojom, ktorým on uskutoční svoj plán... Ak sa nám teda podarí slovom alebo príkladom previesť spasiteľnú zmenu v duši blížneho, uznajme v pokore, že to nie je naša zásluha, ale dielo Božej milosti. Podľa svätého Hieronyma svätý Jozef poznal a ctil si čis­totu Panny Márie, ale rozumom nevedel pochopiť tajomstvo. Mlčky ho schoval do svojej duše.
 
MODLITBA: Prosím ťa, najdrahšia Panna Mária, vypros mi u Boha milosť, aby som verne mohol(a) nasledovať sv. Jozefa v plnení si svojich každodenných povinností. Vypros mi silu, aby som ho vždy, miloval(a) a s radosťou nasledoval(a). Prosím ťa i o to, aby som sa stal(a) dobrým nástrojom v Božích rukách, a vždy oddane spolupracoval(a) na spasení svojom i svo­jich blížnych.
Amen.

ŠTVRTÝ DEŇ: Spravodlivý muž
Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. (Mt 1, 19)
 
Kto by mohol opísať duševný stav sv. Jozefa, keď videl, že Mária, jeho snúbenica, je v po­žehnanom stave. Dušu mu rozrývali rôzne myšlienky. No vždy znova sa pred ním vynárali jej príkladné cnosti a musíme uznať a obdivovať múdrosť tohto spravodlivého muža, ktorý svoju pochybnosť odstránil od seba tak, že nevynášal žiadny rozsudok a všetko ponechal na Božiu vôľu. Nesúďme nikdy svojho blížneho, akokoľvek by okolnosti svedčili proti nemu. Zažeňme podozrievajúce myšlienky z mysle a ponechajme vec na rozhodnutie Vševediaceho Boha. Ak chceš ušetriť seba i svojich blížnych od mnohých a často nenapraviteľných chýb, nehovor a ne- súď zbrklo. Nevynášaj nad nikým unáhlený rozsudok.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, prosím ťa pre lásku a šetrnosť, s akou si sa choval k Panne Márii, získaj mi milosť, aby som sa nikdy neprehrešil(a) neláskavým odsudzovaním a ohováraním svojich blížnych, ale aby som vždy vedel(a) obhájiť ich česť a dobré meno.
Amen.

PIATY DEŇ: Zjavenie
Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel... (Mt 1,20)
 
Aká to bola veľká česť pre Jozefa. Boh ho uznal za hodného, aby bol snúbencom Panny, ktorá počala z Ducha Svätého a stala sa Božou Matkou. Ale uvažujme aj o tom, že Jozef svojou múdrosťou a statočnosťou sa stal hoden tohto vysokého úradu, ktorým ho Pán poveril. Ľudia
sa obyčajne vo všetkom prenáhlia, ale Jozef vedel opanovať svoje srdce a svoju dušu. Dlhý čas trpezlivo uvažoval a vtedy „zjavil sa mu Pánov anjel vo sne“. Učme sa z jeho príkladu a dobre si všetko zvážme, skôr ako by sme niečo povedali alebo vykonali. A skôr, ako by sme niekoho odsúdili čo aj len v srdci, najmä ak je reč o cti spolublížneho, dobre uvažujme. Nikdy nesúďme unáhlene a s hnevom v srdci. Často, keď sme už vyčerpali všetky možnosti, keď sme už zapojili a privolali na pomoc rozum i vôľu a napriek tomu sme nedospeli k žiadnemu výsledku, vtedy príde zvyčajne pomoc od Boha. Ako sa musel cítiť sv. Jozef, keď sa mu zjavil anjel. Tak poteší Boh všetkých, ktorí obstoja v životných skúškach. Pokoj a tiché šťastie, ktoré sa nám rozleje v srdciach, to je najkrajšia odmena. A Pán nikdy nezabudne na svojich verných. Keď budeme teda kedykoľvek v živote vystavení tvrdej skúške, keď nás sužuje čosi, čo je nad naše sily vyrie­šiť, spoliehajme sa vždy na Božie rozhodnutie a naňho nechajme aj zdanlivo neriešiteľné veci. On pomôže na príhovor sv. Jozefa tam, kde už zlyhá každá iná pomoc.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, ty, ktorý si bol vo viere vždy stály a pokojne si pretrpel skúšky, ktorými skúšal Pán tvoju vernosť, oroduj za nás, aby sme sa nikdy a ničím nedali zviesť z cesty spravodlivosti, ale aby sme podľa tvojho príkladu pokojne prijali kríže života, rozhodnutia Pánove. Pros za nás, aby sme sa vždy zverili so svojimi starosťami jemu a z jeho rúk vedeli pri­jať i konečné rozhodnutie.
Amen.

ŠIESTY DEŇ: Tajomstvo
„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ (Mt 1, 20)
 
Syn Dávidov, potomok kráľovského proroka v duchu predvídal večnú ríšu svojho jediné­ho potomka a poznal zasľúbenie, že z jeho rodu príde Spasiteľ. Jozefovi pripomínali jeho pôvod veľké veci, ktoré sa mali stať v jeho rodine. „Syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju man­želku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ Bol teda hoden vziať si ju za manželku, lebo Boh mu zveril opateru nebeského pokladu. A syn Najvyššieho ho chcel mať za pestúna a ochrancu. A to bola hodnosť, ktorú musel prijať. Možno sa aj my niekedy ocitneme v položení podobnom Jozefovmu. Možno nás niekedy prepadne veľká úzkosť a ťažkosti sa nám budú zdať nezdolateľnými. Vtedy všetko ponechajme na Boha. Nezaoberajme sa v mysli neustále iba svo­jimi ťažkosťami, ale odovzdajme sa plne do Božej vôle, bez rozčúlenia, bez pocitu neistoty, tak, ako to urobil sv. Jozef. Skúška pominie a my pochopíme a precítime krásnu nádej rozhodnutia Najvyššieho. Kto takto koná, ten si líha v žiali, ale vstáva s nádejou a v radosti, podľa slov sv. Bernarda sám Pán Ježiš si zvolil sv. Jozefa, tohto verného Božieho sluhu, aby bol tešiteľom jeho matky a jemu pestúnom a pomocníkom vo veľkom diele ľudského spasenia.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, vzdávam vďaky Bohu a teším sa z potechy, ktorou sa naplni­lo tvoje srdce, keď si sa anjelovým zvestovaním dozvedel tajomstvo vtelenia Syna Božieho. Šťastný je každý človek, ktorý s takouto pokojnou mysľou prijíma všetky životné rozhodnutia. Prosím ťa, vypros túto milosť aj mne, nech vždy v živote robím iba dobré skutky a nech všetku pomoc v živote i vo všetkých ťažkých skúškach čerpám iba od Boha.
Amen.

SIEDMY DEŇ: Slávne meno
Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov. (Mt 1,21)
 
Keď sv. Jozef počul anjelovo zvestovanie, otvorili sa mu oči. Videl, aká veľká česť je pre neho byť mužom Márie. On je vyvolený byť pestúnom Božieho Syna. On bude mať právo dať meno Božiemu dieťaťu., to meno, ktoré bude jasne hlásať, aké je to dieťa a čo má z neho byť. Teraz už pochopíme, prečo bol Jozef mlčanlivý. Vo Svätom písme sa spomína iba jediné slovo, ktoré vyriekol, ale tým jediným slovom povedal viacej, ako všetci proroci Starého zákona i ako učitelia Nového zákona, keď povedal, že meno nemluvniatka bude Ježiš. Proroci predpovedali, čo sa stane v budúcnosti; vedeli, kedy a načo má prísť Vykupiteľ, ale jeho meno nevedel pred­povedať ani jeden. Neskôr apoštoli i cirkevní učitelia písali, kázali, trpeli, ba obetovali i život preto, aby vysvetľovali, šírili a bránili vieru v Ježišovom mene. Sv. Pavol a sv. Bernard hlásali, že pre nich naveky bude najdrahšie iba jedno meno: Ježiš. Robme teda ako sv. Jozef: hľadaj­me Ježiša, myslíme na neho, slúžme mu a žime iba preňho. Tak sa od neho nikdy neodlúčime a ostaneme my v ňom a on v nás.
 
MODLITBA: Nekonečný, milosrdný a láskavý Bože, dopraj mi milosť, aby som vždy s dô­verou vzýval(a) najsvätejšie mená: Ježiš, Mária, Jozef. Nech mám na perách tieto mená aj vtedy, keď moja duša bude opúšťať tento dočasný pozemský príbytok. Amen. Ježiš, Mária, Jozef, vám oddávam srdce i dušu. Ježiš, Mária, Jozef, stojte pri mne v smrteľnom boji! Ježiš, Mária, Jozef, nech sa lúči moja duša s vami v pokoji.
Amen.

ÔSMY DEŇ: Poslušnosť
Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. (Mt 1, 24)
 
Medzi skutkami sv. Jozefa vynikajú najmä dva: skromnosť a poslušnosť. Čo anjel pove­dal, to on bez otáľania, odporu a ochotne urobil. Je to obdivuhodná skromnosť a ochotná po­slušnosť. Ako vysoko stoja tieto duševné vlastnosti nad ľudskou múdrosťou a vypočítavosťou. Ak nám Boh dá na vedomie svoju vôľu, vtedy nikdy nepochybujme o jej správnosti, neotáľaj­me s jej uskutočnením. Poslúchnime aj iné dobré a múdre rady, ktoré môžu prispieť k blahu nás, alebo našich najbližších. Nech je nám v úzkostiach múdrosťou mlčanie a svetlom Božie slovo. Iba takto sa zbavíme ťažkostí, odstránia sa prekážky a splnia sa nám všetky žiadosti a zámery nad očakávanie.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, prosíme ťa, vypros nám milosť, aby sme mohli porozumieť, že nezvratnú lásku k Bohu nám môže zachovať len to, že sa s radosťou podrobíme jeho svätej vôli a denne mu prinesieme obeť sebazaprenia, ktorú mu môžeme dokázať iba vernosťou a skut­kami.
Amen.

DEVIATY DEŇ: Cesta
Vybral sa aj Jozef zgalilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu. (Lk 2, 4)
 
Svätý Jozef ide do Betlehema. Poslúcha, hoci by mal rozkazovať, pretože je kráľovským potomkom. Hoci by mal sedieť na kráľovskom tróne, žije medzi pospolitým ľuďom. Veľkosť a sloboda nezávisia od spoločenského stavu. Niekto zdanlivo stojí nad všetkými, ale v skutoč­nosti je bábkou pre všetkých. Stáva sa, že niekto je prvým, hoci podľa zásluh by mal byť na poslednom mieste. Človek i na tom poslednom mieste a najnižšie postavený môže byť takým slobodným a veľkým, ako keby sedel na tróne. V Božích očiach a v očiach anjelov stál Jozef na najvyššom mieste medzi svojimi vrstovníkmi. Rozhodoval o osude Svätej rodiny, ale vždy sa pritom riadil vôľou a rozhodnutím Najvyššieho. Ak sa chceš stať veľkým, staň sa najprv slo­bodným a nezávislým. Keď chceš dosiahnuť vážnosť a úctivosť, keď chceš mať trvalý a účinný vplyv na ľudí, buď ponížený a poslušný. Pyšný človek sa protiví Bohu i ľuďom. Snaž sa robiť každému dobre a nazhromaždíš si silu a slobodu, aby si mohol brániť Božiu úctu a blahobyt svojho blížneho.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, Ty si vždy bez odporu poslúchol príkaz, daj, aby som bol(a ) rovnako poslušný(á) a aby som vždy dokázal(a) stáť na pravde a spravodlivosti. Prosím ťa, daj mi však dosť sily rozoznať pravdu od lži a vyhýbať sa pochlebovaniu. Daj, aby som vždy rozo­znala) správny smer i cieľ svojej cesty.
Amen.

DESIATY DEŇ: Pokora
... aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. (Lk 2,5)
 
Cesta do Betlehema bola pre Máriu veľmi namáhavá. Úlohou sv. Jozefa bolo nájsť prí­strešie, kde by sa po príchode utiahli. Ale tí zdatnejší a ničím nezaťažení ľudia, ktorí išli spolu s nimi, ich dávno predbehli a zaujali všetky miesta. Betlehem bolo mesto Dávidovo a v tomto meste nenašiel Jozef ani jedinú hospodu ani dom, kde by sa ubytovali, alebo kde by našla prí­strešie Matka Kráľa kráľov. A predsa sa nežaluje, nereptá. Ani Mária nebúri pokoj jeho duše nárekom, ani sťažnosťami. Boli chudobní a ani výzorom sa nemohli radiť medzi zámožných, nuž im zostalo miesto posledných. Boží Syn nenájde nikde miesto, iba na najchudobnejšom a odľahlom mieste, kde sa uchýlia pred nocou tí najúbohejší so svojimi zvieratami. Nesúďme nikdy podľa zovňajšku. Hoci svet vždy miloval a miluje bohatstvo, oslňujúci výzor a skvelé oblečenie, nikdy sa nehanbime za to, že sme chudobní. A nikdy neodožeňme od svojich dvier biedne oblečeného a unaveného človeka. Možno práve v ňom prichádza k nám betlehemské dieťa a prosí nás o dobro a o súcit. Nech našu veľkosť nikdy nemerajú peniazmi, ale dobrotou srdca.
 
MODLITBA: Preblahoslavená Panna Mária a sv. Jozef, vyproste mi od Boha milosť, aby som i ťažkosti prijal(a) podľa vášho svätého vzoru ako od Boha pochádzajúce, ktoré budú slú­žiť a prispievať k môjmu posilneniu. Kiež som vždy presvedčený(á), že Boh na tých, ktorých miluje, zosiela i kríže, ale vždy im pomáha na dlhej životnej ceste niesť a uniesť ich váhu a po smrti odmení ich pokoru.
Amen.

JEDENÁSTY DEŇ: Jasle
Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. (Lk 2,16)
 
Pozrime sa na Jozefa, aký je šťastný pri jasliach, v ktorých ležalo nemluvniatko. Božie dieťa sa usmieva a pozerá na neho. A sv. Jozef zabudol na všetky útrapy, minulé i budúce. Vidí iba prítomnosť a svoju radosť i vďaku vyjadruje mlčky: v očiach sa mu zračí ten krásny pokoj srdca, ktorým je naplnené celé jeho vnútro pri pohľade na dieťa. Veď on bude v budúc­nosti jeho tichým ochrancom a sprievodcom. Sú chvíle v živote, ktoré nemožno vysvetliť. Sú deje, ktoré nemožno vyjadriť nijakým zmyslovým znakom. V takomto položení bola i duša sv. Jozefa pred Ježiškovým narodením. Vzýval ho, očakával ho a mlčky sa mu poklonil. Aká obdivuhodná je táto mlčanlivosť. Teraz z neho vyžaruje iba ticho a láska. Ale príde čas a Ježiš skutkami vyjadrí svoju múdrosť a božskosť, zo skutkov sa bude skvieť jeho všemohúcnosť.
Sv. Bernardín Sienský hovorí: Ak Mária, delí tie milosti, ktoré Boh dáva ľuďom, koľkými milosťami zahrnula svojho tichého a láskavého snúbenca, ktorého vrúcne milovala, a ktorý celou dušou miloval ju.
 
MODLITBA: Všemohúci a večný Bože, žiadam si na orodovanie sv. Jozefa takú milosť, aby som vždy v živote stál(a) pri mojom Spasiteľovi. Veď cítim, že patrím do spoločenstva tých, ktorí ho ustavične hľadajú a túžia byť v jeho blízkosti, to je najkrajšia odmena. Nech stratím čokoľvek v živote, len nikdy nie svoju vieru a lásku k nemu. Nech moja duša vždy žije v jeho láske.
Amen.

DVANÁSTY DEŇ: Meno Ježiš
Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš. (Mt 1,25)
 
Ježiš je tu nazvaný prvorodeným Synom Márie. Jozef bol manželom Márie a Ježiškovým otcom len v očiach sveta. A hoci bol iba Ježiškovým pestúnom, mal voči božskému dieťaťu práva a povinnosti, ale i výhody a starosti. Predovšetkým on bol povolaný dať dieťaťu meno. To bola úloha, ktorá vyzdvihla sv. Jozefa nad patriarchov, prorokov, apoštolov a učiteľov viery. Meno Ježiš bolo jediné slovo, ktoré podľa Svätého písma Jozef vyslovil. Z toho môžeme pocho­piť, ako mu znelo toto slovo v srdci po celý jeho pozemský život.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, vypros mi , prosím ťa, aby som i ja mohol(a) poznať Ježiša. A budem ho môcť dokonale poznať iba vtedy, keď len on zaujme prvé miesto v mojom srd­ci. Keď ho budem mať v ústach, v mysli, v srdci, v skutkoch, v náklonnostiach, v reči, keď ho denne ponesiem na rukách. Ó, kiež by som mohol(a) všetko svoje úsilie, všetku ctižiadosti- vosť a celé svoje šťastie vložiť do služby Ježišovi a jeho svätej Cirkvi! Spomeň si na nás, sv. Jozef a podporuj nás svojím orodovaním u Ježiša, tvojho chránenca. Amen.

TRINÁSTY DEŇ: Očisťovanie
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi. (Lk 2,22)
 
Tu sa stretávame s uznaním zákonného práva sv. Jozefa k Ježišovi, synovi Panny Márie. Skutočným Ježišovým otcom je ten, ku ktorému sa on tak často obracia: „Otče môj, ktorý si na nebesiach.“ Ale sv. Jozef má zodpovednosť za dieťa tu, na zemi. Aj evanjelista spomína, ako sa Jozef a Mária spolu starali, ako predstaviť Ježiša Bohu. To, čo spolu dostali, to spolu niesli, aby to obetovali Pánovi. Tak to predpisoval Mojžišov zákon. Učme sa z toho, ako máme použí­vať Božie dary. Rozum, vôľa, zdravie, telesná sila, zrak, sluch, telo, duša, krása sú všetko Božie dary, ktoré máme využívať na Božiu slávu a v jej službe. A ten, ktorý nám tak hojne nadelil tieto milosti, nás raz odmení za našu obetu.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, snúbenec najsvätejšej Panny, ty stojíš tak blízko pri žriedle všet­kých milostí. Vypros mi u tvojho božského Syna čistotu úmyslu podľa jeho najsvätejšej vôle. Vypros mi u neho, aby som všetko robil(a) pre neho, vo všetkom hľadal (a) jeho a so všetkým sa priblížil(a) len k nemu. Chcem urobiť všetko aby som ho lepšie spoznal (a), viac si ho zami­loval(a) a sta(a) sa jeho verným(ou) služobníkom(cou).
Amen.

ŠTRNÁSTY DEN: Obeť chudobných
... a aby obetovali ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. (Lk 2,24)
 
Potomok judských kráľov tak schudobnel, že nemohol obetovať iné, iba dar chudobných. Ale nemal príčinu sa preto hanbiť, lebo bol bohatší ako zámožnejší králi, bol bohatší ako Dávid a Šalamún v čase svojej najväčšej slávy. Mal najväčšie bohatstvo: Máriu a Ježiša. Podľa ľud­ských meradiel je chudobný, lebo nemá žiaden svetský majetok. Ale v skutočnosti je najbohatší z ľudí na zemi. Mária je jeho manželkou a Ježiš, ktorého ríša je bez konca a bude trvať ako sln­ko a mesiac, je jeho synom. Rozjímajme teda, či nás môže chudoba ponížiť... Som chudobný? Som, lebo nebažím po bohatstve, lebo Boh chce, aby chudoba bola mojím bohatstvom. Takto je človek zbavený pút, ktoré ho robia závislým od bohatstva, od peňazí, robia z neho otroka bohatstva. Položenie, v ktorom sa nachádzam, mi vybral Boh; takto sa môžem lepšie podobať Jozefovi a Márii, ktorí tiež nevlastnili žiadne bohatstvá, iba vzájomnú lásku a úctu.
 
MODLITBA: Prosím ťa, svätý Jozef, vypros mi milosť, aby ma príklad tvojej chudoby viedol k nasledovania. Nech sa moje srdce neupriamuje iba na pozemské a pominuteľné veci, nech ho neláka bohatstvo a sláva, ale nech vždy vidím vyšší cieľ, ktorým je pre mňa a pre moju nesmrteľná dušu môj Pán. Kto ťa, Pane, skutočne miluje, ochotne zaprie sám seba, zriekne sa všetkého pominuteľného a vyberie si ťa za najvyšší cieľ svojho pozemského putovania.
Amen.

PÄTNÁSTY DEŇ: Obetovanie
Rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon. (Lk 2, 27)
 
Sväté písmo potvrdzuje, že rodičia niesli dieťa do chrámu. Jozef sa teda spolu s matkou Ježiša zúčastňuje tohto obradu a získava tak možnosť byť prítomný pri veľkom vykupiteľskom diele. Mnohí ľudia sa domnievajú, že dôležité postavenie a hodnosti oslobodia človeka od všeobecných povinností, že takto sa už možno povzniesť nad všeobecné zákony. Svätý Jozef takto nerozmýšľal. Podľa Svätého písma bola tu reč o takom zákone, ktorý sa na Svätú rodinu nevzťahoval. Aké očis­ťovanie potrebovala tá, ktorá vstúpila do života nepoškvmená, a ktorej panenská čistota žiarila nad dieťaťom ako drahokam najvyššej ceny. Jozef a Mária jednako dodržujú zákon. Idú v predpísaný deň do chrámu, aby vyplnili príkaz, ktorý Máriu postaví do radu ostatných obyčajných matiek. Boh vie krásne zrovnať plnenie povinností, ktoré sa od nás žiadajú v živote so stálym a verným plnením Božích a cirkevných príkazov. Božia vôľa sa zjavuje aj v zákonoch a príkazoch, ktoré musíme všetci rešpektovať a iba vtedy sa prejaví múdrosť a pokora človeka, keď vie bez reptania prijať Božiu vôľu.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, oroduj za mňa, aby som zo srdca ľutoval(a) všetko, čoho som sa dopustil(a). Vypros mi milosť, aby som vždy porovnával(a) svoj život s najsvätejšou Božou vô­ľou svedomitým zachovávaním Božích a cirkevných príkazov. Ty vieš, že Boh žiada odo mňa túto obeť, lebo je to svedectvo lásky k Bohu a cesta k hodnotnému a pokojnému životu.
Amen.

ŠESTNÁSTY DEŇ: Úžas
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. (Lk 2, 33)
 
Čo bolo príčinou toho, že Mária a Jozef žasli nad tým, čo ľudia hovorili o Ježišovi? Veď krásne o ňom vraveli už Simeon a Anna. Vedeli, že Ježiš bude nad iných veľkým, i to vedeli, že jeho meno bude nad všetkými inými, keď mu na Boží príkaz dali meno Ježiš. Určite sa však divili tomu, že aj iní poznajú a vyznávajú tajomstvo veľkosti božského dieťaťa. Nech sa nám nikdy nezdá, že iní lepšie a viac milujú a ctia Boha ako my. Radšej sa spytujeme samých seba: milujeme ho skutočne úprimne? Naozaj z celého srdca hľadáme jeho úctu a slávu, alebo sa iba snažíme kohosi napodobňovať a byť ako on? Ak však hľadáme naozaj úprimne a vyznávame z celého srdca, potom robíme oveľa viac ako tí, ktorých obdivujeme, alebo ktorým závidíme. A hoci by nás i svet nepoznal, ba často ani tí, ktorí sú nám najbližšie, keď sa nik nestará o nás a o naše zámery, vtedy môžeme najviac prispieť k rozmnoženín Ježišovej úcty. Nie ten dáva viac, kto veľa dáva, ale ten, kto dáva nepoznaný a z celého srdca.
 
MODLITBA: Vypros mi, svätý Jozef, aby som čím ďalej tým väčšmi miloval(a) Ježiša a pracoval(a) na svojom zdokonalení v spasiteľných predsavzatiach. Lebo viem, že takto viacej urobím na poctu a Božiu slávu, ako by som urobil(a) viditeľnými skutkami.
Amen.

SEDEMNÁSTY DEŇ: V samote
A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
(Lk 2, 39)
 
Mária a Jozef iba preto opustili svoje obydlie, aby urobili, čo žiadal zákon, a potom sa vrátili do svojej samoty. Milujeme. aj my tichosť a pokoj utiahnutého života? Vypĺňame si presne, čo žiada povinná úcta k Bohu a láska k blížnemu? Jozef a Mária sa len potom vrátili do Nazareta, keď všetko zakončili podľa Pánovho zákona. Ako často sa vychvaľujeme dobrým skutkom, ktorý sme urobili a žiadame, aby ten, komu bol urobený, vrátil nám, čo sme preňho vykonali. Teda skutok ako dlžoba. Chráňme sa sebaklamu, chvály a vyzdvihovania vlastnej osoby a úlisnosti, ako najväčších nepriateľov. Držme sa v úzadí, milujme samotu a zostaňme utiahnutí, kým nám Božia vôľa nenaznačí, kde by sme mohli byť našim blížnym užitoční a vy­konávať príkladný apoštolát.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, ty si vzor vnútorného v Bohu skrytého života; oroduj za nás a vypros nám milosti, aby sme čím dôkladnejšie mohli svoje srdcia očistiť od pozemských škvŕn. Aby sme milovali skrytosť a pomocou vnútornej modlitby hľadali aj našli blaho vo vnú­tornom spojení‘ s Ježišom.
Amen.

OSEMNÁSTY DEŇ: Sen
Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil." (Mt 2,13)
 
Pánov anjel sa zjavil Jozefovi vo sne. Ale čo značí sen? Je rozumné sa kvôli snu odhodlať na taký vážny krok? Veď toto dieťa je Boh. Naozaj niet iného spôsobu, ako sa zbaviť tyranovej zlosti iba útekom? A po úteku bude nasledovať dlhá neistá doba. „Zostaň tam, kým ti nedám vedieť.“ Ale bol to predsa rozkaz z neba. Nuž aká by to bola nezodpovednosť nevyplniť ho. Čo teda robiť? Na ktorú stranu sa prikloniť? V tejto vážnej chvíli podrobil Jozef rozum a náklon­nosť viere. Nenechá zvíťaziť pocit strachu, potlačí v sebe úzkosť a koná. Zodpovedne a podľa Božej vôle. Aká to bola vznešená, pokojná, obdivuhodná rozvaha, ktorá nečakala na dôvody, ani dôkazy a premohla všetky vášne. Buďme i my bedliví, vnímajme vnuknutia, ktorými nás podporuje Božia milosť v každej chvíli. Len tak predídeme prenáhleniu, ktoré prináša pobú­rená myseľ.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, prosím ťa pre radosť, ktorú si zažil, keď si mohol pestovať Ježiška a pre anjelská lásku, ktorú si mal v srdci voči svojej najčistejšej snúbenici. vypros mi schopnosť aby som sa nikdy neznížil(a) k ľahkomyseľnému konaniu. Nech sa nikdy neodhodlám na nič, čo môže uškodiť môjmu spaseniu, alebo spáse mojich blížnych.
Amen.

DEVÄTNÁSTY DEŇ: ÚTEK
On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. (Mt 2,14)
 
Obdivuhodná je Jozefova nekonečná poslušnosť. Anjel prehovoril, on vstal a vybral sa so svojimi drahými na dlhú a nebezpečnú cestu do cudziny. Nevedel, čo ho čaká, koľko bude tr­vať cesta a aký bude jej cieľ. Keď sa niekde chystáme, koľko len uvažujeme, rátame, koľko času zbytočne stratíme rôznymi kombináciami. Keby sme sa naučili vždy a všade plniť Božiu vôľu a počúvali hlas srdca, mali by sme dosť času na všetko. Zmizli by často umelo vytvorené ťaž­kosti a všetko by bolo zrazu ľahšie a splniteľnejšie. Kto sa naučí podľa príkladu svätého Jozefa poslúchať, toho minú všetky neprekonateľné ťažkosti.
 
MODLITBA: Svätý Jozef; prosím ťa, kiež ma na ceste do večnosti, na ktorej ešte stretnem mnohých nepriateľov, vždy sprevádza Ježiš a Mária. Ak ma budú oni Viesť, prekonám všetky ťarchy života, ba prijmem i smrť bez strachu a váhania. Toto nech dosiahnem na tvoje sväté orodovanie, skrze nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.
Amen.

DVADSIATY DEŇ: Vo vyhnanstve
Tam zostal až do Herodesovej smrti... (Mt 2,15)
 
Týchto niekoľko slov zo Svätého písma potvrdzuje fakt, že Svätá rodina odišla do Egypta. Vieme si však predstaviť chudobného remeselníka, ktorého zaženie osud do cudzej krajiny bez peňazí, bez nástrojov, ktoré ho živia, bez znalosti reči? V Betleheme mal zostať iba niekoľko dní, ale koľko má zostať v Egypte? To mu nikto nepovedal. Anjel mu oznámil: „Zostaň tam, kým ti nedám vedieť.“ Keďže ich budúcnosť bola neistá, usadili sa s Máriou zasa len dočas­ne. Ale tento stav trval dlhší čas. Ako by sme sa my dnes rozhodli, keby sme mali opustiť po­čas noci príbytky, zobrať len to najnutnejšie a prekonať strach o svojich najbližších? Iste by to zmenilo celý náš život a porozmetalo všetky ustálené zvyklosti. Dokázali by sme to urobiť bez reptania, pre Cirkev, pre svoju vieru, pre svojich blízkych? Čo by nám pomohli známosti, špe­kulácie, rôzne rady? iba v Božej ruke by sme našli pomoc, ktorej sa možno vždy chytiť a ktorá vedie bezpečne i cez úskalia.
 
MODLITBA: Prosíme ťa, svätý Jozef, ty, ktorý si tak trpezlivo nosil ťarchy života, oroduj za nás, aby nás nič neodvrátilo od verného plnenia Božej vôle. Daj, aby sme vytrvalo a trpezlivo
kráčali po ceste spasenia, trpezlivo znášali biedy a útrapy života, ale nikdy sa nezriekli Boha a svätej Cirkvi. Amen.

DVADSIATY PRVÝ DEŇ: Konečne
Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli." (Mt 2,19- 20)
 
Míňali sa dni, týždne, mesiace a čakaný anjel neprichádzal. Iný človek by bol stratil vieru a nádej v splnenie sľubu a bol by sa nastálo usadil v Egypte. Veď tam bývali mnohí Židia, ktorí zaiste radili svätému Jozefovi, aby nasledoval ich príklad. Iste tvrdili, že veď ani oni sa nezriekli starej vlasti, svätého mesta; aj city ich sŕdc smerujú k chrámu jediného Boha, a jednako postavili si šiatre a zostávajú nastálo na tejto pohostinnej pôde. Ale Jozef naďalej očakával splnenie anje­lovho sľubu a dúfal v sľúbený návrat rodiny. Nikdy sa neviažme k jednému miestu, úradu, po­volaniu, akoby sme tam mali zostať naveky. Buďme vždy pripravení zanechať výhodné miesto, prácu. Nikdy nereptajme, ak sme si prosili nejakú milosť, namáhali sme sa dosiahnuť nejakú čnosť a doposiaľ sa tak nestalo. Naša práca, úsilie, modlitby sa nám zrazu zdajú bezvýsledne, zby­točné. Zahorkneme, pretože sa nám naše prianie nevyplnilo presne podľa želania. Často si do­konca myslíme, že sme sa stali obeťou klamu. Ale nie je to tak. Je to vždy iba skúška našej viery, pevnej vôle a oddanosti Bohu. Naša prosba bude vyslyšaná, odrazu príde deň, nastane situácia, kedy spoznáme, že Božia milosť bola s nami po celý čas pochybností a odrazu vieme, že obávaný Herodes už zomrel, že zmizla prekážka, ktorá nám tak úporne stála v ceste.
 
MODLITBA: Daj nám, Pane a Bože náš, na orodovanie svätého Jozefa tej milosti, aby sme vyhnali zo svojich sŕdc prílišnú starosť o budúcnosť, ale aby sme sa celkom oddali tvojej najsvä­tejšej Prozreteľnosti a usilovali sa robiť to, čo sme pred tvojou velebnosťou uznali za dobré.
Amen.

DVADSIATY DRUHÝ DEŇ: Návrat
On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. (Mt 2, 21)
 
Opäť vidíme skromná, úprimnú, dôvernú poslušnosť Jozefa. Len čo odznel anjelov hlas, hneď vstal. Jeho poslušnosť je rýchla a bez vzdoru. Ako poslušne prišiel, tak sa aj v poslušnosti a v pokore svojho srdca vrátil. A prišiel do zeme Izraelovej. Ako je stručne povedané o jeho ceste, ale koľko na nej Svätá rodina zakúsila. Cesta do Egypta bola spojená s nepríjemnosťami a utr­pením, ale cesta do Judey musela byť určite ešte ťažšia. V čase prvého cestovania bolo dieťa ešte malé, ľahké, ale keď sa vracali, bolo ešte prislabé, aby zvládlo cestu peši a isto ťažké na nesenie. Ale obetavosť dobrého pestúna nepoznala hraníc. Pokojne, trpezlivo a neúnavne pomáhal matke i dieťaťu. Zabudol na vlastné útrapy a staral sa iba o tieto najdrahšie bytosti, ktoré mu boli zvere­né. Cesta bola ťažká a nebezpečná, pod nohami neustále horúci piesok. Ale trpezlivosť a Jozefova vytrvalosť premohli všetko. Je patrónom, ochrancom a pokladom tých, ktorí bojujú s neresťami, návykmi. Keďže sám zakúsil vo svojom pozemskom putovaní veľa, určite uzná biedu druhých. S plnou dôverou sa môžeme k nemu utiekať vo všetkých ťažkostiach, veď i svätá Cirkev sa k nemu modlí: „Nech nám pomáhajú, prosíme Pane, zásluhy ženícha tvojej najsvätejšej rodičky, aby nám na jeho príhovor bolo udelené to, čo naša dostatočnosť neobsiahne.“
 
MODLITBA: S detinskou dôverou sa odporúčame do tvojej ochrany, ó, svätý Jozef. Buď pre nás vždy útočišťom, keď ti predkladáme svoje prosby, radcom v pochybnostiach a potešiteľom v zármutku. Tebe sa oddávame telom i dušou a prosíme, stoj pri nás najmä v hodinu smrti. Buď nám prostredníkom v obtiažnych prípadoch života, v každej potrebe a ťažkosti.
Amen.

DVADSIATY TRETÍ DEŇ: Múdrosť
Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. (Mt 2,22)
 
Boh nás obdaril rozumom a my ľudia musíme vedieť tento drahocenný dar užívať. Boh nám dáva vnuknutia, výzvy, a ak ich nepočúvame, ak nezapojíme rozum i srdce spoločne a správne ne­uvážime, aká je to výzva a čo pre nás znamená, odvrhneme od seba hlas, nepočúvneme výzvu, lebo sme sa nenaučili byť rozvážni a múdri. Svätý Jozef keď počul, že po Herodesovi nastúpil na trón jeho syn Archelaus, i keď nebol učený, vlastným rozumom usúdil, že je neisté ísť bývať do krajiny, ktorá mu je podriadená, pretože syn určite nebude iný, ako bol otec. Sú ľudia, ktorí všetko odsúdia, ohovoria, nič im nie je dobré. Ich opakom sú tí, ktorí bez rozmyslu, strmhlav všetko odobria. Prví majú málo lásky a srdca, tí druhí málo múdrosti a ducha. Pán Ježiš povedal: „Nesúďte!“ Čiže chráň­te sa ohováranie a vynášanie zlých súdov. Svätý Pavol nás zas nabáda: „Duchaplný človek si všetko rozváži.“ Naučme sa triezvo rozoznávať, čo je dobré a čo zlé, čo je pravda a čo lož, kto je náš sku­točný priateľ. Boh pomáha len takým, ktorí jeho pomoc dôverne žiadajú a chcú si pomôcť aj sami. Nemôžeme sa však spoliehať viacej na svoju silu, ako na božskú pomoc.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, ktorý si Ježiša tak múdro vadil tŕnistými cestami života, buď, prosí­me ťa, aj naším vodcom, aby sme zle nesúdili našich najbližších, ale aby sme, vyprosiac si radu, vo všetkom hľadali Boha, nikdy sa neschýlili z cesty Božích príkazov, a tak si zaslúžili stôl s obyvateľmi ríše večného blahoslavenstva.
Amen.

DVADSIATY ŠTVRTÝ DEŇ: V Nazarete
Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret. (Mt 2,23)
 
Aké sú naše dni často ťažké. Koľko ráz si myslíme, že je nad naše sily uniesť všetky tie kaž­dodenné drobné trápenia a starosti. Pozrime sa na svätého Jozefa v Nazarete. Ťažko si zarába na každodenný chlieb, ale cíti sa blažený, pretože sa môže starať o matku a dieťa a oni sa mu za tie každodenné starosti bohato odmeňujú láskou, úsmevom. Keď sa všetci spoločne a pokojne stretnú, očarení počúvajú otázky dieťaťa, radi mu odpovedajú na ne. Sú jeho prvými učiteľmi a malý Ježiš s radosťou prijíma každé ich slovo. Hľadajme už tu na zemi pokoj a v drobných radostiach nachádzajme útechu z horkosti života. Ten, kto nájde vlastnú duševnú vyrovnanosť, kto je dobroprajný, dobrosrdečný a obetavý voči svojej rodine, ten nájde v rodine vždy záze­mie, ktoré mu nič nemôže vynahradiť a kde vždy prekoná úskalia života. Čokoľvek nám pri­nesie budúcnosť, vždy sa s dôverou oprime o Ježiša a Máriu a budeme blažení, ako svätý Jozef.
 
MODLITBA: Ó, svätý Jozef, ktorý si bol blaženejší v jednoduchom nazaretskom domčeku ako mnohé kniežatá vo svojich palácoch, lebo si bol už tu na zemi vnútorne spojený S Bohom, vypros nám milosť, aby sme mohli žiť vo vnútornom Spojení s Ježišom a Máriou. A aby sme takto Pripravení boli hodní oslavovať Boha na veky,
Amen.

DVADSIATY PIATY DEŇ: Veľká noc
Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. (Lk 2,41)
 
Obdivujeme, ako skromne, ale skrúšene sa stará Svätá rodina o plnenie Božieho zákona. Naoko to nie je nápadné, lebo Jozef, Mária a Ježiš plnia len obyčajné povinnosti. Robia len to, čo musí robiť každý pobožný človek. Nieto nijakého zjavného znaku, ktorým by sa líšili od iných ľudí. Neukazujú svetu nič zvláštne, nič nápadné. Konajú si svedomite najdôležitejšie po­vinnosti kresťanského života, dodržiavajú Božie a cirkevné prikázania. Buďme preto vždy dô­slední v plnení bežných, každodenných i kresťanských povinností. A potom, ak je Božia vôľa taká, že si nás vyvolí pre väčšie veci, dá nám vždy včas znamenie: pocítime jeho vôľu, ktorá nás usmerní tam, kde to bude jemu na slávu a na úžitok našej duši.
 
MODLITBA: Pros za nás, svätý Jozef, aby sme poznali, čo je skutočná, pravdivá svätosť života, aby sme tak mali na zreteli dokonalé plnenie svojich každodenných povinností. Nech Božia vôľa tvorí naše myšlienky a naše slová. Nech Božia sláva je našim cieľom a láska k Bohu vzpruhou našich skutkov.
A nech sa vždy všetko deje v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Amen.

DVADSIATY ŠIESTY DEŇ: Ježiš ostal v chráme
Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávnosti skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. (Lk 2,42 43)
 
Ako sa to mohlo stať, že Jozef ani Mária nezbadali, že Ježiš nie je s nimi? V Jeruzaleme bolo na slávnostiach veľa ľudí a pútnici nechodievali všetci spolu, ale rozdelení na ženy, mužov a deti. Mária sa pridružila k ženám, Jozef šiel medzi mužmi a malý Ježiš mohol ísť s jedným, alebo s druhým rodičom. Prečo sa to teda stalo? Prečo zadal Ježiš takú príčinu k bolestnej starosti svojich rodičov? Dal im priamu príčinu, aby vyjadrili strach oňho i nežnú, starostli­vú lásku. Koľko ráz sa to stane i nám obyčajným ľuďom. Máme pocit, že sa skryl pred nami, stratil sa a dlho a bolestne ho hľadáme. Tieto skúšky vždy sledujú naše dobro: aby sme precitli, úprimnejšie sa venovali rozhovoru s ním, aby naše srdcia túžili ešte viac po ňom. Aby sme vždy pokorne prijali z jeho svätých rúk dobré i zle.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, pamätajúc na svoju ľudskú krehkosť, nežiadame si, aby sme boli oslobodení od všetkého trápenia, ale radšej to, aby sme vďačne trpeli, čo dopustí na nás Božia spravodlivosť. Svoje utrpenie obetujeme za odpustenie hriechov, aby sme sa očistili od všet­kých škvŕn, oslobodili sa od zlých náklonnosti, a tak boli čoraz podobnejší nášmu Spasiteľovi.
Amen.

DVADSIATY SIEDMY DEŇ: Rodičia hľadajú Ježiša
Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a zná­mymi.
(Lk 2, 44)
 
Jozef a Mária hľadali Ježiša medzi rodinou a známymi. Bolo to prirodzené. Museli pod­niknúť všetko, aby našli svoje stratené dieťa. Keď nás stihne žiaľ, alebo prikvačí starosť, hľa­dáme útechu i pomoc najprv u rodičov, súrodencov, príbuzných, alebo u dobrých priateľov. Zväčša však darmo. Jediný, kto je vždy s nami a pri nás a kto trpezlivo čaká na naše zaklopanie, je Ježiš. Vie, že musíme prísť, vždy prídeme, keď už vyčerpáme aj poslednú možnosť a opustia nás všetci blízki. Jozef a Mária hľadali Ježiša v pokore svojich sŕdc, obviňovali sa navzájom, že ho stratili. Po bolestnom hľadaná ho našli po troch dňoch v chráme. Aj my hľadajme v po­kornej a stálej modlitbe v jeho dome to, čo nikde a u nikoho nemôžeme nájsť. Tu ho určite nájdeme, veď on na nás neustále čaká.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, prosíme ťa, keby sme niekedy stratili Ježiša, nauč nás hľadať ho v poníženosti a pokore. A nauč nás ho hľadať a nedať sa ničím odradiť aj vtedy, keby sa nám sto ráz naše hľadanie zdalo márnym, aj keby nás už opúšťali posledné sily. Na tvoj príhovor nech je náš návrat k nemu vždy vzácny a trvalý.
Amen.

DVADSIATY ÔSMY DEŇ: Ježiša nájdu v chráme
Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. (Lk 2,45 46)
 
Jozef a Mária vytrvalo hľadali dieťa. Vrátili sa preň späť do Jeruzalema, až ho konečne po trojdňovom hľadaní našli v chráme. Keď sa rodičia zjavili, Božie dieťa hneď zanechalo tých, ktorí žasli nad jeho múdrosťou a pripojilo sa k rodičom. A aká veľká bola ich radosť, keď ho znova držali v náručí a počuli jeho hlas. Hľadajme Boha v modlitbe, neúnavne a stále. A ak sa nám zdá, že sme ho stratili, že sa nám vzďaľuje, neklesajme v horlivosti, ale vráťme sa do Jeruzalema do domu modlitby a určite ho tam nájdeme. Vždy, keď sa nám zdá, že sme zostali sami, bezradní, uprostred sveta a problémov, to je skúška, ktorou chce posilniť našu vôľu, cnos­ti a upevniť nás vo viere.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, ty si sa tri dni zarmucoval, keď si stratil predmet svojej lásky. A my si často dlhý čas neuvedomíme, keď sa vlastnou vinou odtrhneme od Boha. Nevieme, ako ho bolí strata každého z nás a ako čaká, často celý ľudský život, na náš návrat. Pros za nás, aby sme našli dosť sily tak ho vždy milovať, aby nás žiadna moc nevedela od neho odtrhnúť.
Amen.

DVADSIATY DEVIATY DEŇ: Vysvetlenie
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!" On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?" (Lk 2,48 49)
 
Jozef cíti s Máriou. Vie, aké muky prežíva jej materinské srdce pri myšlienke na stratu syna. Ale vidí a spolu s ňou prežíva i radosť z nájdenia dieťaťa. Tak to už býva, ak dobre ob­stojíme v skúške, máme radosť, poteší nás úspech a potom príde zákonite obdiv nad tým, ako premenil Boh naše trápenie a starosti v pokoj. Dieťa Ježiš trpezlivo vysvetľuje rodičom svoje počínanie. Chápe, ako veľmi sa oňho báli, ako ho spoločne unavení a vyľakám hľadali. Ale či nechápali, že to bola povinnosť voči Otcovi, ktorá mu prikazovala toto urobiť? A oni pocho­pili a s láskou prijali túto skúšku. Nikomu nie sme zaviazaní väčšou poslušnosťou, ako Bohu. Povinnosť k nemu stojí vyššie, ako príkazy rodičov, alebo predstavených. Jeho vôľu a jeho vý­zvu musíme rešpektovať vždy na prvom mieste. Ak sa jedná o Božiu slávu, nesmieme hľadieť ani na najtajnejšie náklonnosti nášho srdca. Svätý Augustín učí, že láska k rodičom nesmie prekážať v láske k Bohu. Milovať rodičov a blížnych je Boží rozkaz, ale milovať Boha je najsvä­tejšia povinnosť.
 
MODLITBA: Starostlivý pestún Pána Ježiša, akú radosť si pocítil, keď si našiel stratené dieťa v chráme. Prosíme ťa, vypros nám milosť, aby sme ho nikdy nestratili. Prosíme ťa o takú milosť, aby sme sa dokázali vždy vyhnúť všetkému, čím by sme mohli uraziť jeho nekonečnú dobrotu, Nech láska k Ježišovi je naším šťastím v živote.
Amen.

TRIDSIATY DEŇ: Poslušnosť
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. (Lk 2, 51)
 
Iste máme pri týchto slovách evanjelia pocit, že v živote svätého Jozefa sa stalo niečo ne­obyčajné, milosť, ktorá bola daná iba jemu. Jozef stojí medzi Bohom Otcom a Bohom Synom a je tlmočníkom večného Otca. Nevychováva, nevedie a neprikazuje kráľom ani národom, ale tomu, ktorého rúčku viedol od narodenia, Kráľovi kráľov a národov. Jeho rozkazu sa podrobil aj ten, ktorý má najväčšiu moc a je najmúdrejší. A zároveň je nekonečne poslušný, podrobuje svoju vôľu a rozum vôli jednoduchého remeselníka. V pozemskom živote sa Boží Syn podro­boval Jozefovi a v nebi, keď Jozef prosí o niečo, Ježiš vždy vyplní žiadosť. Niet na svete vyššej hodnosti a vznešenejšieho úradu, ako bola hodnosť Jozefova. Preto je naším prostredníkom v živote i po smrti pred tvárou Najvyššieho.
 
MODLITBA: Pozdravujem ťa, svätý Jozef, ako pestúna Božieho Syna a prosíme ťa, ráč nám vyprosiť milosť, aby sme mohli nasledovať nášho Pána v jeho krásnom príklade posluš­nosti . Aby sme v predstaviteľoch Cirkvi videli vždy Božích námestníkov a naučili sa ich reš­pektovať, ctiť a vážiť si, tak ako si teba vážil Ježiš.
Amen.

TRIDSIATY PRVÝ DEŇ: Tesárov syn
Vari to nie je tesár, syn Márie...? (Mk 6, 3)
 
Ježiš, Boží Syn sa nehanbil za svoj stav. Nevadilo mu, že tu na zemi bol iba tesárovým sy­nom. Dal všetkým na vedomie, že jeho skutočným otcom je Boh. Ale keďže Jozef bol snúben­com Panny Márie, pestúnom Syna Božieho a živiteľom Svätej rodiny, bol i statočným reme­selníkom a milujúcim ochrancom, ktorý chlapca bezpečne previedol úskalím detských rokov. Niet v tom preňho nič ponižujúceho, že ho menujú tesárovým synom. Bol spokojný s týmto navonok nízkym postavením, veď to iba rozmnožovalo jeho slávu. Keby bol synom vysoko­postaveného muža alebo chýrneho mudrca, jeho múdrosti by sa nikto nedivil. Ale to, že nasle­doval svojho vychovávateľa v skromnom remesle, a predsa preukazoval mimoriadnu múdrosť, ktorá k nemu začala privádzať čoraz väčší počet poslucháčov a učeníkov, to dodalo celému jeho ďalšiemu životu väčší význam a vyvolalo neskrývaný údiv. Nepohŕdajme preto nikdy svo­jím stavom, nevyvyšujme sa nad druhých, ale nebuďme skleslí, keď iní stoja vyššie. Azda práve toto miesto, ktoré máme, je Bohu najmilšie, je to jeho vôľa a my sa takto môžeme stať vhod­nými nástrojmi na prevedenie jeho vôle. Svätý Jozef, ty si verne plnil Božiu vôľu, hoci si žil v nízkom postavení. Prosíme ťa, pros Za nás, aby sme si necenili náš stav podľa náhľadu sveta, ale podľa náhľadu Božieho a svoje povinnosti si plnili vždy tak, ako to od nás vyžaduje vôľa
Najvyššieho. Nech každú prácu konáme s Ježišom a pre Ježiša a nech sa v jeho mene naučíme znášať oveľa ľahšie svoje každodenné problémy.
 
MODLITBA: Svätý Jozef, ty si verne plnil Božiu vôľu, hoci si žil v nízkom postavení. Prosíme ťa, pros za nás, aby sme necenili náš stav podľa náhľadu sveta, ale podľa božieho a svoje povinnosti si plnili vždy tak, ako to od nás vyžaduje vôľa Najvyššieho. Nech každú prá­cu konáme s Ježišom a pre Ježiša a nech sa v jeho mene naučíme znášať oveľa ľahšie svoje kaž­dodenné problémy.
Amen.
 

ZÁVEREČNÁ MODLITBA (na zakončenie celej marcovej pobožnosti)
 
Všemohúci, večný a láskavý Bože na nebesiach, po celý mesiac sme so srdcom plným lás­ky prichádzali pred tvoj oltár a prosili ťa o rozličné milosti duše i tela. Prinášali sme ti svoje každodenné starosti a trápenia, hriechy i zle‘ návyky s prosbou, aby sa naše úprimné predsa­vzatia skrze teba a na príhovor svätého Jozefa, nášho orodovníka, lepšie a ľahšie uskutočnili. Aby sa nám dostalo v hojnej miere splniť v budúcnosti všetko, čo bude prispievať k tvojej slá­ve a k spaseniu našej duše. Vzdávame ti vrúcne vďaky za poskytnutú pomoc na orodovanie svätého Jozefa. Pre jeho zásluhy ťa prosíme, ráč vyslyšať všetky naše dosiaľ nesplnené prosby a žiadosti. Prosíme ráč nás posilniť v našich dobrých predsavzatiach, rozmnož v nás silnú viem, stálu nádej a vrelú lásku k tebe i k našim blížnym. Daj nám, prosíme, milosť, aby sme horlivo a verne mohli žiť v krásnych cnostiach svätého Jozefa a takto dosiahli raz večnú slávu. Všetci sme v tvojich rukách. Ty riadiš naše cesty a usmerňuješ naše osudy. l táto pobožnosť k nášmu patrónovi, svätému Jozefovi, môže byť poslednou v našom pozemskom putovaní. Keď však príde tá najvážnejšia chvíľa nášho života, vtedy sa obraciam k tebe, patrón umierajúcich. Stoj pri svojich deťoch, podaj nám ruku a zaveď‘ nás pred tvár Najvyššieho, ale ešte skôr, ako nadíde tento čas, daj nám príležitosť a silu očistiť svoje duše od všetkého zlého a môcť vrátiť našim blížnym všetko dobro a lásku, ktoré im dlhujeme. Nech takto pripravení a pozbave­ní všetkých pozemských pút prídeme do večnej blaženosti a do náručia drahého Spasiteľa Ježiša Krista. Požehnanie Všemohúceho Boha Otca, Syna i Ducha Svätého nech zostúpi na nás a zostane s nami navždy.
Amen.
 
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov.
Amen.