Kristus je kráľom

96. katechéza november 2021

Chcem sa teraz dotknúť témy, ktorá sa možno nemusí bezprostredne dotýkať vás, ale mnoho ľudí a možno aj členovia vášho oikos v nej nemusia mať jasno.

Vieme dobre, že zlo kričí a neustále na seba púta pozornosť. Preto môžeme mať tendenciu viac sa venovať zlu ako dobru. Dokonca sa môžeme až tak zamestnať zlom, že zabudneme na základnú pravdu – zlo sa premáha dobrom. Teda nie tým, že odhaľujeme zlo, bojujeme s ním, ale tým, že konáme dobro. Napríklad, závisť neodstránime tým, že na ňu budeme poukazovať, odhaľovať ju a neustále na ňu upozorňovať, ale tým, že budeme vychovávať seba aj druhých k dobroprajnosti, štedrosti, veľkodušnosti.

Ďalej vieme, že extrém plodí extrém. Na jednej strane dnes mnohí popierajú existenciu diabla. Reakcia druhých je potom taká, že diabla vidia všade. Máme dokonca ľudí, ktorí sú posadnutí posadnutosťou. Toľko sa venujú pôsobeniu zlého vo svete, toľko naň upozorňujú, že úplne zabudnú na Krista a na jeho moc. Stávajú sa tak ohlasovateľmi strachu zo zlého a nie ohlasovatelia Zmŕtvychvstalého Krista.

Vidieť to aj pri mnohých posolstvách, ktoré vyzývajú k pokániu, aby odvrátili koniec sveta, alebo interpretáciách pandémie a očkovania ako diela zlého. Človek by nad tým najradšej mávol rukou a nevenoval sa tomu, ale nedá sa, lebo mnoho duší tým trpí. A tým dušiam treba pomôcť. Samozrejme, sú zatvrdené duše, ktoré majú len svoju pravdu a neprijímajú nič. Tam sa, žiaľ, nedá nič robiť. No máme aj mnohé úprimne hľadajúce duše, ktoré sú pomýlené preto, lebo im nikto nepomohol zorientovať sa.

Diabol nás chce oklamať a dokonca aj samotnému Ježišovi sa predstavuje ako pán a majiteľ všetkých vecí, keď mu pri pokúšaní ukáže všetky kráľovstvá sveta a hovorí: "Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem“ (Lk 4, 6). Aká to trúfalosť! Postaviť sa pred Stvoriteľa a povedať mu, že všetko čo tu na zemi je, je moje a ja rozhodujem čie to bude. Keď toto hovorí Ježišovi, o čo viac si teda trúfa voči nám.

Čo teda robiť, aby sme neboli oklamaní a vyhli sa daným dvom extrémom? Treba vychádzať zo základnej pravdy: Kristus je Kráľ. On nás vykúpil, on nás spasil. On má všetku moc na nebi a na zemi (por. Mt 28,18). On je ten, ktorý svojou smrťou a zmŕtvychvstaním premohol diabla.

Ďalej sa od Krista môžeme učiť ako sa konfrontoval so zlým. Vedel, že existuje, ale neriešil ho. Riešil len Božie kráľovstvo. Pre diabla mal jediné: „Mlč a vyjdi z neho!“ (Mk 1,25).  Dokonca, aj keď ho diabli identifikovali ako Božieho syna, neprijímal ich svedectvo. A tu je zaujímavý paradox. Dnes letia knihy o exorcizme a nás ohromuje, akú pravdu pri tom zlý duch povedal. Raz som čítal, že pri exorcizme zlý duch reagoval omnoho agresívnejšie pri spomenutí Panny Márie, ako pri Ježišovi. Keď sa ho potom exorcista opýtal prečo je tomu tak, diabol odpovedal: Ježiš je Boh. To je jasné, že ma premohol. Ale Mária je človek. Ako ma mohla ona poraziť!? Takéto vyjadrenia nám samozrejme môžu pomôcť lepšie pochopiť prečo sa Panne Márii vzdáva taká úcta. Ale pozor! Toto nemôžeme klásť nad Božie zjavenie. Boh nám povedal všetko čo potrebujeme ku spáse, ukázal nám celú svoju lásku. Nepotrebujeme k tomu svedectvo diabla. To môže skôr plodiť úzkostlivú a ustráchanú vieru: verím Bohu, lebo sa bojím diabla. A potom vieme viac o diablovi a jeho pôsobení ako o Kristovi a jeho pôsobení.

Je pravda, že diabol pôsobí. Je všade a dokáže rozbiť aj to najkrajšie dielo. Ale pôsobí hlavne cez pýchu, ješitnosť samoľúbosť, egoizmus, svojvôľu, neposlušnosť, atď. A takýmto pôsobením dokáže narobiť omnoho väčšie škody, ako napríklad pandémiou, alebo očkovaním. Ale stále platí tá základná pravda: Proti našej vôli nás nevie odlúčiť od Kristovej lásky. Takže, aj keby bolo pravdou, že za vakcináciou je diabol, predsa sa mu nikdy nepodarí človeka zničiť. Podarilo sa mu už zlákať človeka na neposlušnosť voči Bohu, čím sme stratili priateľstvo s Ním, ale Ježiš nás vykúpil. Podarilo sa mu zabiť Krista – darcu života – ale toto diablovo „víťazstvo“ sa vzápätí zmenilo na jeho najväčšiu prehru, keď Kristus premohol smrť a vstal z mŕtvych.

Veľmi pekne túto Božiu moc a ochranu opisuje svätý Pavol v liste Rimanom:

Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!? Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje?

A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha prihovára sa za nás? Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? (...)

A som si istý, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (Rim 8, 31-39)

Otázky:

Koho by som mohol povzbudiť, usmerniť v týchto otázkach?

Aké prejavy úzkostlivej, ustráchanej viery vnímam vo svojom okolí?

Odkiaľ môže prameniť strach z moci diabla?

Čo asi chýba ľuďom, ktorí viac zdôrazňujú moc diabla, ako moc Krista? 

Čo mne pomáha mať nádej a dôveru napriek ťažkostiam a  neistote?