Hriech začína v srdci človeka

112. katechéza január 2023

Pochopiť cestu drobných krokov a vnímať konkrétny skutok ako výsledok drobných rozhodnutí je dôležité preto, aby sme pochopili spôsob ako na nás útočí pokušiteľ.

Je jasné, že diabol nevie čnostného človeka nalákať hneď na nejaký veľký pád. No vie ho zlákať k drobným kompromisom a tak otvárať cestu k danému pádu. Presne v tomto duchu možno chápať Ježišov výrok: „Počuli ste, že bolo povedané: »Nescudzoložíš!« No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ (Mt 5, 27-28)

Tento výrok nehovorí o nejakom pokušení, myšlienke, ktorá môže hocikedy pozvoľna prísť. Ale hovorí o kúkoli v našom srdci. O tom, že sa prestávame starať o rast Božieho slova v nás a namiesto toho dávame priestor kúkoľu.

Nedávno som počul rozprávať jednu odborníčku na manželské vzťahy o rozvode. Povedala, že rozvod zažína tam, kde si človek začne predstavovať život bez toho druhého. Aké by to bolo, keby tu nebol/a, ako by som si zariadil/a život, kde by som býval/a, ako vychovával/a deti... Už pripúšťam aj inú alternatívu ako riešenie problémov a hľadania spoločnej cesty.

Človek na začiatku duchovného života hreší zo slabosti. Ešte neobjavil ako má vďaka Božej milosti premáhať hriech, ktorý je v ňom. Učí sa spoznávať Boha a ako vďaka Jeho milosti víťaziť nad zlom. Púšťa Boha stále viac do svojho života a zveruje mu vládu nad sebou. Trpezlivo prijíma svoje pády a verí, že Boh v ňom nakoniec zvíťazí. Svätý Ján hovorí o zavŕšení tejto etapy duchovného života takto: „Napísal som vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého“. (1 Jn 2,14)

Iná situácia je, keď sa hriech objaví už po tom, ako človek zažil víťazstvo Boha v jeho živote. Keď spoznal jeho moc a slávu, videl čo je schopný v ňom a cez neho vykonať. Nastáva to vtedy, keď príde duchovná únava, keď stratíme zo zreteľa cieľ, keď sa prestaneme starať o rast Božieho slova v nás a dávame viac priestoru kúkoľu, ktoré to Slovo udúša.

List Hebrejom o tom hovorí nasledovné: „O tom by sme mali veľa čo hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste zleniveli počúvať. Lebo hoci by ste po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil začiatočným prvkom Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie pevný pokrm. A nik, kto dostáva mlieko, nechápe slovo spravodlivosti, lebo je ešte dieťa. Pevný pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo návykom majú vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra od zla“. (Hebr 5, 11-14)

Ako príčina duchovného regresu sa tu uvádza zlenivenie počúvať. Veď už to poznám, veď už to viem, veď už som to skúsil a viem, že to funguje, ale teraz nemám čas, silu, trpezlivosť... sa tomu venovať. Veď viem, že to tu je a keď to bude opäť potrebné, tak sa k tomu vrátim. A keď sa potom problémy začínajú kopiť, riešenie nehľadáme ani v Božom Slove, ani na kolenách v adorácii, ani v duchovnom rozhovore, ale v dovolenke, v resete mysle, občas v poháriku, v mentálnom úniku do sveta fantázie... a skončí to, ako hovorí Písmo: „Ak sa teda tí, čo poznaním nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista unikli poškvrnám sveta, znova do nich zapletú a dajú sa premôcť, ich koniec je horší, ako bol začiatok. Bolo by pre nich lepšie, keby neboli vôbec poznali cestu spravodlivosti, ako ju poznať a odvrátiť sa od svätého prikázania, ktoré sa im zverilo. Prihodilo sa im to, čo hovorí pravdivé príslovie: "Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil a umyté prasa váľa sa v blate zasa."“ (2Pt 2, 20-22)

Otázky:

• Uvedomujem si, že ak stojím môžem aj padnúť?
• Čo nosím momentálne vo svojom srdci? Po čom túžim, o čom snívam?
• Uzatváram nejaké kompromisy? Aké?
• Ak bojujem s nejakým hriechom, je to preto, lebo som sa ešte nenaučil víťaziť vďaka Božej milosti, alebo preto, že som po víťazstve upadol do duchovnej lenivosti? (V prvom prípade treba trpezlivo čakať a bojovať, v druhom radikálne konať.)