Čo pre mňa znamená držať smer?

126. katechéza, november 2023 

                Minule sme sa zámýšľali nad dôvodmi, prečo môže loď stratiť smer. Uviedol som viacero dôvodov. Uvažovanie nad nimi nás môže opäť hnať do workoholizmu a nutkania urobiť všetko a to na sto percent, lebo inak nie sme dostatočne dobrí. Aby sme sa vyhli tejto pasci, je dôležité uvedomiť si, že máme na lodi rôzne úlohy a každá z nich je potrebná. Každý inak prispieva k plavbe lode do cieľa. Tieto špecifiká jednotlivých úloh je potrebné zobrať do úvahy, keď sa zamýšľame nad smerovaním k cieľu. Je jasné, že úplne inak plní túto úlohu kapitán, úplne inak navigátor, či kormidelník a úplne inak osoba, ktorá má na starosti kuchyňu, údržbu lode, alebo manažuje personál.

                Pri našom usporiadaní cirkvi berieme ako prirodzené, že úlohu kapitána a kormidelníka zastáva biskup, kňaz, alebo osoba, ktorá sa tomu venuje na plný úväzok. Samozrejme, je to dobré, aby boli takéto osoby, ale striktné vymedzenie, že klérus je na navigovanie a laici len na údržbu, je veľmi nebezpečný klerikalizmus, ktorý škodí celej lodi. Nikdy nesmieme zabudnúť na dve veci:

  1. každý z nás má svoje miesto kde má zastať úlohu kapitána či navigátora;
  2. každá činnosť, nech by bola zdanlivo akokoľvek nepatrná, nás približuje, alebo vzďaľuje od cieľa.

1. Kde som ja tým, ktorý vedie do cieľa, alebo udáva smer, poprípade povzbudzuje k napredovaniu, odstraňuje prekážky atď.? Každý z nás má poslanie pre seba a svojich blízkych - osoby z nášho oikos smerovať k cieľu. Ak ja som tým cieľom preniknutý, tak to robím úplne prirodzene. Lebo to, čo mám rád, s tým sa rád zdieľam. Preto mať zaľúbenie v Bohu je jedna z našich najväčších povolaní. Tu si môžeme predstaviť iný obraz – nie jednu loď, ale celú flotilu. Je tam niekde tá jedna loď hierarchie, môžeme ju nazvať loď dobrého pastiera, ktorá má viesť podľa vzoru Dobrého pastiera. Táto loď je v službe ostatných lodí. Jej úloha je pomáhať ostatným lodiam, a nie naopak. Každá loď má svojho kapitána, navigáciu, kormidlo a môže sa slobodne rozhodnúť. Ak sa nechá viesť vlajkovou loďou, tak je jej úloha pri dosahovaní cieľa značne zjednodušená, ale vždy tam ostáva rola kapitána, ktorý ma slobodu, ale aj zodpovednosť.  

                2. Na nasmerovanie našich každodenných údržbárskych aktivít k cieľu by som použil klasický manažérsky príklad. Prišiel raz jeden človek na stavbu. Stretol tam troch robotníkov, ktorí pracovali vedľa seba a všetci traja robili presne tú istú prácu. Opýtal sa prvého: Ty čo robíš? Opracúvam kameň - znela odpoveď. To isté sa opýtal druhého: Ty čo robíš? Okno - znela odpoveď. Tento už videl trochu väčšie súvislosti. Išiel aj za tretím: A ty čo robíš? Staviam katedrálu - odpovedal.

                Títo traja robili to isté a predsa to nebolo to isté. My máme množstvo parciálnych úloh na údržbe danej lode, kde môžeme ľahko stratiť súvislosti a vidíme len tú bezprostrednú činnosť, ktorú dokonca začneme časom považovať za prekážku k napredovaniu – keď toto konečne dokončím, tak sa budem môcť venovať podstatným veciam. Lenže naša úloha nie je zbavovať sa činností, alebo ich brať ako prekážky, ale učiť sa nasmerovať ich k cieľu. V tom nám bráni monotónnosť plavby – stále okolo seba vidím len oceán a prílišné nasmerovanie pozornosti len na danú úlohu – človek je ohnutý pri umývaní dlážky a už sa ani nenarovná, aby sa pozrel trochu okolo seba. Preto potrebujeme impulzy, ktoré nám ukazujú súvislosti.

Otázky:

  • Ako mi tieto obrazy pomáhajú lepšie vnímať moju cestu za Pánom?
  • Kde som v úlohe kapitána a ako túto úlohu žiť?
  • Vidím loď dobrého pastiera? K čomu ma inšpiruje?
  • Ktoré každodenné činnosti by som chcel nasmerovať k cieľu? Mohol by som to teraz otvoriť a poradiť sa o tom s otatnými členmi bunky?