Naša farnosť si adoptovala projekt

pápežskej nadácie ACN SLOVENSKO

Ide o úhradu dvojročného štúdia psychospirituálnej terapie pre

dominikánku sr. Julianu z Nigérie.

Cieľová suma 12 000 € (od septembra 2024 do 27. novembra sme vyzbierali 1440€).

Vďaka vzdelaniu sa sr. Júliana bude vedieť postarať a postaviť za utláčaných a prenasledovaných kresťanov, psychicky zotročovaných džihádistami, ktorí potrebujú uzdravenie z traumy a pomoc pri návrate do každodenného života.

Pre lepšie priblíženie projektu si prosím prečítajte nasledujúci príbeh:

Janada Marcus aj s rodinou unikla bez ujmy už pred dvomi útokmi Boko Haram. Raz opustili domov v miestnej samosprávnej oblasti Baga v nigérijskom regióne Čadské jazero a druhýkrát ušli z nového domova v oblasti Askira Uba na juhu štátu Borno, kde im islamisti vypálili dom a zabili množstvo príbuzných. Nakoniec sa dostali do Maiduguri(Nigéria), ale to najhoršie malo ešte len prísť.

Po dvoch útekoch pred Boko Haram sa vaša rodina usadila v Maiduguri. Čo sa stalo potom?

Môj otec získal kúsok pôdy veľmi blízko Maiduguri, aby na nej mohol začať hospodáriť, a rodine tak finančne pomôcť. Boli sme šťastní, že všetky tie nočné mory, ktoré sme predtým zažívali, sa konečne skončia.

Potom prišiel 20. október 2018, deň, keď nám v živote zapadlo slnko. Boli sme na hospodárstve, veselo sme pracovali a na zlepšenie nálady spievali nejaké katolícke piesne, keď nás odrazu obkľúčili členovia skupiny Boko Haram.

Keď som ich uvidela, hlavou sa mi prehnalo množstvo myšlienok: mám ujsť? Ak ujdem, čo bude s mojimi rodičmi? Čo ak nás chytia ešte skôr, než začneme utekať? Mala by som volať o pomoc? Prišiel by nás niekto zachrániť?

Rozhodla som sa zostať pokojná a nechať Boha, aby urobil zázrak. Ale oni nám urobili čosi nepredstaviteľné.

Čo presne urobili?

Na otca namierili mačetu a povedali mu, že nás pustia, ak sa so mnou vyspí. Nedokázala som zadržať slzy! Triasla som sa, ale nebola som schopná nič urobiť!

Moja matka nemohla povedať ani slovo, v takom bola šoku. S mačetou namierenou na svoje čelo sa otec pozeral na mamu a na mňa, ale ja som sa vyhla očnému kontaktu, lebo som sa hanbila pozrieť mu do tváre, hanbila som sa pre to, čo žiadali tí muži – bolo to ohavné!

Otec podrobene sklonil hlavu, aby ho zabili, a odpovedal: „Nemôžem spať s vIastným telom a krvou, s vlastnou dcérou. Radšej zomriem, než by som mal spáchať takú ohavnosť.”

Čo nasledovalo?

Keď to počuli, jeden z tých mužov vzal mačetu a odsekol otcovi hlavu, priamo pred našimi očami.

Bolesť, ktorú som vtedy pocítila, bola neznesiteľná. Viete si predstaviť tie muky, tú bolesť, ktorou som si vtedy prechádzala?

Prosila som Boha, aby si vzal môj život; už som bola živá mŕtvola, ale on ma nevypočul!

Našla som v sebe mimoriadnu odvahu, vrhla som sa vpred a svojou čelenkou som obviazala otcovu hlavu.

Tento útok ste prežili. Ale nebol to koniec hrôzy, ktorú ste zažili z rúk Boko Haram…

9. novembra 2020 som bola na ceste do vládneho úradu, keď ma opäť prekvapili členovia skupiny Boko Haram. Tentokrát ma zajali. Vzali ma do buša a šesť dní ma hrozne mučili, emocionálne, fyzicky a duševne.

Vytrpela som si veľa hrozných a krutých zážitkov – neopísateľných – a tých šesť dní sa zdalo ako šesť rokov.

15. novembra 2020 ma pustili. Vrátila som sa a strávila pár dní s matkou. Ona ma potom priviedla do rehabilitačného centra, ktoré spravuje maidugurská diecéza.

 Ako vás prijali v rehabilitačnom centre?

Po niekoľkých poradenských sedeniach ma vzali do nemocnice na prehliadku a liečbu pre prípad, že som dostala nejakú chorobu.

Potom som absolvovala šesť mesiacov uzdravovania, modlitieb a poradenstva. Teraz opäť stojím na nohách.

Spočiatku sa mi zdalo takmer nemožné prestať sa trápiť minulosťou, ale po všetkých tých mesiacoch, ktoré som strávila v rehabilitačnom centre, som to dokázala.

Po procese uzdravovania som sa prihlásila na vysokú školu. Som veľmi šťastná a urobím všetko preto, aby som školu dokončila a dokázala urobiť niečo veľké pre spoločnosť.

Čo ste sa v centre naučili?

Získala som nové zručnosti, vďaka ktorým som na seba veľmi hrdá. Naučila som sa pliesť krásne čiapočky, ponožky, nohavice a svetríky pre malé deti, čo mi pomôže zarobiť si nejaké peniaze.

Emocionálne som sa naučila prestať sa trápiť minulosťou; naučila som sa umenie uzdravovania pomocou toho, že som nechala bolesť za sebou. A posilnila sa mi aj viera.

Aký je váš vzťah k Bohu?

Moja skúsenosť ma najprv od Boha vzdialila. Bolo ťažké dôverovať mu a vrátiť sa k nemu.

Paradoxne ma trpká skúsenosť nakoniec k Bohu priblížila, ale v jednej chvíli som mala chuť to vzdať. Mala som pocit, že byť kresťankou je úplná strata času.

Kde bol Boh, keď mi zavraždili otca? Kde bol Boh, keď som zažívala mučenie, agóniu, útrapy? Kde bol Boh, keď som chodievala spávať s prázdnym žalúdkom?

Po procese uzdravovania som mala odpovede na všetky otázky. Naučila som sa, že Boh je stále Boh.

Uprostred všetkého, čím som si prešla, mu stále dôverujem a budem mu slúžiť až do konca života.

Dokážete odpustiť tým, ktorí vám ublížili?

Je ťažké odpustiť a zabudnúť a po tom všetkom, čo som zažila z rúk Boko Haram, ani nedokážem uveriť tomu, že to hovorím, ale v srdci som im už odpustila a modlím sa za spásu ich duší.

 

Rehabilitačné centrá, ktoré prijímajú obete rôznych násilných útokov potrebujú školený tím, ktorý pomôže obetiam vrátiť sa do bežného života, vyrovnať sa s bolesťou, so stratou, traumou, vzťahom k Bohu.

Naša farnosť chce podporiť dvojročné štúdium sestry Juliany, aby mohla profesionálne pomáhať v takomto centre (Gusau, Nigéria).

Cieľová suma projektu 12 000 Eur bude použitá na:

• cestu z Gusau z Nigerie do Karen v Keni (5000km/80h, letecká doprava neexistuje), kde sa nachádza Psycho-spirituálny inštitút a kde prebieha štúdium, ktoré trvá dva roky.
• školné na dva roky
• ubytovanie počas celého štúdia
• strava na obdobie celého štúdia
• zdravotne poistenie
• literatúra a knihy potrebne pre štúdium

Štúdium stoji 6 000 Euro a ostatne položky vychádzajú tiež na 6 000 Eur. Takto sa chceme postarať nie len o školné pre sr. Julianu, ale jej pomôcť prejsť celým štúdiom tak, aby cítila podporu aj v iných oblastiach, ktoré neoddeliteľne súvisia s pobytom na škole a mohla sa plne sústrediť na štúdium.

 

CESTY PODPORY: