Radšej nič nechcem

132. katechéza, február 2024

Jedna z definícií afektu, ktorý sme mali na minulej katechéze bola:

„Podstata afektu je človekom prežívaný stav vnútorného konfliktu, ktorý vzniká v dôsledku protirečení medzi jeho pudmi, snahami, želaniami alebo na základe protirečení medzi požiadavkami, ktoré sa na človeka kladú (alebo ktoré si kladie sám na seba) a možnosťami splniť tieto požiadavky“.

Čiže je tu nejaká túžba človeka, nejaký jeho plán, sen, pud, vášeň^[1], ktorá zrazu nie je naplnená. Skúste si predstaviť konkrétnu situáciu – tešíme sa na výlet cez víkend a nečakane ochorie dieťa; niekto sa celý deň teší na večerné ťuťu muťu a zrazu z toho nič nie je; šéf nečakane pridelí nový projekt; niečo sa zvrtne a miesto pokojného večera treba čeliť novému konfliktu... Všetko toto v nás môže vyvolať nechcenú reakciu, ktorá zraňuje - nás aj druhých.

V rámci národného týždňa manželstva bola prednáška o emóciách, v ktorej bolo ukázané ako emócia vzniká a kde je ten moment, kde možno zasiahnuť, aby sme situáciu zvládli. Lenže to je veľmi komplikované, vyžaduje si to námahu – chápať seba, druhého, uvažovať nad sebou, atď. Nám sa to nechce a preto volíme skratky.

Jedna z nezdravých skratiek, ktorou sa najčastejšie snažíme predchádzať takýmto situáciam je potlačiť svoje túžby. Nič nechcem, na nič sa neteším, po ničom netúžim a tým pádom ma nezastihne žiadna nepríjemná situácia, žiadny konflikt medzi mojími túžbami a realitou. Toto riešenie má diabol mimoriadne rád. Vie ním dosiahnuť niekoľko vecí.

Namiesto kresťanského pohľadu na utrpenie adoptujeme budhistický. Budhizmus totiž tvrdí, že cieľom človeka tu na zemi je zbaviť sa utrpenia. Zdrojom utrpenia sú túžby. Preto ak sa chceme zbaviť utrpenia, potrebujeme sa zbaviť túžob. Ideál budhizmu je vyrovnaný človek, ktorý vždy vo všetkom zachová pokoj, neprejavuje žiadnu emóciu^[2]. Psychológia tu hovorí o stave nezraniteľnosti – kedy človek, aby dokázal prijať to, že nie je milovaný, zabije v sebe túžbu po blízkosti, objatí atď.

Ďalej nám týmto riešením diabol predstaví Boha ako toho, ktorý žiarli na naše šťastie – Naozaj Vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov? (por. Gen 3,1) Vytvára sa v nás potom obraz viery ako slzavého údolia, kde len potrebujeme trpieť, nejako vydržať, sekať dobrotu a potom prídeme do raja, kde na nás čaká štedrá odmena^[3].

No a napokon takýto prístup k viere z nás robí kresťanov bez radosti, zápalu, nadšenia. Dlhá sukňa, biele líčka, to musí byť katolíčka. Takáto viera potom neoslovuje ani nás, ani našich blížnych. Ak potlačím svoje túžby, tak takisto potlačím aj túžbu po spáse, po hľadaní pravdy, po službe...

Musíme si teda uvedomiť, že kresťanská askéza nespočíva v tom, že nič nechcem a tým pádom mi Boh nič nemôže zobrať, ale v tom, že chcem všetko. Túžim po všetkom, čo je dobré a krásne, čo nám dal Boh pre to, aby sme si to užívali. No pre vyššie dobro som toho schopný sa hocikedy vzdať. Čiže dovolím, aby mi stvorené veci slúžili, ale nedovolím aby nado mnou vládli. To ale automaticky znamená, že sa vystavujem príležitosti konfliktu – medzi mojou predstavou, plánom snom, túžbou a predstavou plánom, snom, túžbou toho druhého.

Boh nás teda nepozýva k tomu, aby sme potlačili seba, ale seba prijali. So všetkým čo k tomu patrí, aj za cenu toho, že nás to môže priviesť k výbuchu – neprimeranej reakcii na konflikt medzi mojou predstavou a realitou. Cesta dokonalosti teda nie je potláčať svoje túžby, ale s nimi pracovať. Dávať ich na správne miesto.

Otázky:

• Aké túžby v sebe živím?
• Aké túžby mám dlhodobo potlačené?
• Ako sa mi darí dávať svoje emócie, ktoré môžu ničiť – (napríklad hnev, strach, pochybnosť, pesimizmus, beznádej, skepsa, osamelosť, smútok, netrpezlivosť, neistota, popretie, neuspokojenie, nenávisť, pomsta, úzkosť, arogancia, nenásytnosť, závisť, sklamanie, frustrácia, rezignácia, nevôľa, cynizmus, apatia, nuda, žiarlivosť, neúctivosť...) – do služby rastu?

 

^[1] Pod pudom a vášeňou si netreba predstavovať hneď niečo negatívne a hriešne. Je to niečo prirodzené, čo s nami hýbe. Hriešnym sa to môže stať, ak to preberie vládu nad nami. Napríklad sexuálny pud je prirodzená vlastnosť človeka, tak isto ako pud sebazáchovy.

^[2] Ako Steven Seagal, ktorý stojí s absolútnym pokojom, počíta na svojom modlitebnom remienku guličky, potom nečakaným pohybom zabije 3 ľudí a opäť sa vráti do svojho pokoja.

^[3] Napríklad 4 krásne panny ako v Islame.