Rok rastu v duchovnom živote

Každý vývoj má svoje etapy. Aby sme neboli len pozorovatelia a pasívni trpitelia toho, čo sa s nami deje, ale aktívni protagonisti (čiže tí, ktorí vedia usmerňovať a riadiť vývoj), je potrebné poznať jednotlivé fázy rastu. Vtedy vie človek povedať čo a prečo sa deje, vtedy vie posúdiť, či daný stav je niečo normálne – prirodzený stav vecí, ktorý treba prežiť - alebo je to niečo, čo je mimo a treba radikálnu zmenu. Taktiež, len ak poznám tieto etapy, iba vtedy som schopný iných privádzať k opravdivej viere, pomôcť postúpiť od tradičnej viery k živému vzťahu s Bohom.

Aby sme si lepšie uvedomili fázy duchovného života, tento rok chceme prežiť ako „Rok rastu v duchovnom živote“.

Každý mesiac si preto priblížime jednu etapu duchovného života:

• September: "Pomôž, nezvládam to!“ Prvý predpokladom rastu je vedomie, že potrebujem rásť. Najhorší stav je, keď človek uverí svojej dokonalosti. Tam potom niet možnosti rastu, zmeny, veď niet čo, v čom - už som dokonalý! Takže ak chcem začať, musím sa pokoriť a pravdivo sa na seba pozrieť. Tiež si potrebujem uvedomiť, že sám nie som schopný zmenu dosiahnuť, potrebujem pomoc.

• Október: "Ticho" Aby som počul, potrebujem počúvať. Spomeňme si na Eliáša na Božom vrchu Horeb. Boh nebol vo vetre, v ohni, v zemetrasení, ale v tichom vánku (porov. 1Kr 19,11-12).

• November: "Múzou filozofie je smrť" Ticho je nebezpečné, bojíme sa ho, lebo vyplaví na povrch našu prázdnotu. V tichu sa objavia otázky – Načo som tu? Aký to má všetko zmysel? Čo bude po smrti? Keďže nemáme na tieto otázky odpoveď, tak pred nimi utekáme. V tichu sa totiž dozvieme, že bez Boha sme prázdni. No musíme si tieto otázky položiť, aby sme si uvedomili našu bytostnú závislosť od Boha.

• December: "Boh prehovorí" Keď som už disponovaný k rastu, keď už konečne počúvam a hľadám, vtedy môžem objaviť Boha, ktorý sa zjavuje.

• Január: "Rast" Konečne vychádzam z tmy, po beznádeji a chaose, ktorý vo mne vládol, kým som nestretol Boha. Zrazu mám vo veciach jasno, všetko tak krásne do seba zapadá, objavujem odpovede, počúvam Boha, teším sa zo stretnutia sa s ním. Je to čas akumulácie, prípravy, prípravy na február.

• Február: "Vytriezvenie - kríza" – prirodzené štádium každého vzťahu.Dané zovšednením alebo tým, že som si v čase rastu vybudoval vzdušný zámok a ten padol. Ťažké obdobie, no predsa sme pozvaní ďakovať Bohu, že bublina praskla, lebo sa opäť môžeme vrátiť k pravde o sebe.

• Marec: "Vedomie hriechu" Skutočnú ošklivosť a poníženie hriechu si uvedomím až vtedy, keď vstúpim do vzťahu. Urazil som osobu, ktorú mám nesmierne rád a ktorá si to vôbec nezaslúžila... Čo s tým?

• Apríl: "Boh pôsobí" Človek si sám s hriechom neporadí. Jediné riešenie je uveriť, že sa dá vstať, uveriť, že mi Boh môže odpustiť. Prijatie milosti znamená úplnú kapituláciu mojej viery v samospasiteľnosť.

• Máj: "Modlitba a skutky ako moja odpoveď" Nebo si nezaslúžim svojimi skutkami. Nie preto som dobrý, aby sa Boh mohol tešiť akého úžasného človeka stvoril a ako sa môže radovať, že ma má. Modlitba a skutky sú mojou odpoveďou. Nie preto žijem pre svoju milú, aby som sa ukázal, aký som úžasný, ale preto, lebo som spoznal, aká je ona úžasná a ja sa teším, že môžem pre takú krásnu osobu niečo urobiť!

• Jún: "Radosť prežívaná v spoločenstve" Tu prichádzame k pravej radosti. Tak ako budujeme vzťah k Bohu, budujeme aj vzťah k ľuďom. Boh z nás vytvára spoločenstvo. Prekonanie individualistického prístupu k Bohu a otvorenie sa k blížnym je ovocím duchovného života. Často počujeme: „Ja nemám hriechy, veď žijem sám/sama, s nikým sa nestretávam.“ No možno práve toto je ten najväčší hriech – s nikým sa nestretávam!!!

Samozrejme, zoznam nie je kompletný, nedá sa podrobne vyjadriť ku všetkému. Cieľom ani nie je dať uspokojivú a komplexnú odpoveď na všetko, ale poukázať na potrebu vnímať jednotlivé fázy duchovného života.